Zomrela Doris Day |
O ďalšiu hviezdu zlatej éry Hollywoodu menej.
Keď pred pár rokmi zomrela Debbie Reynolds, z mnohých strán sa ozývalo, že to znamená koniec klasického Hollywoodu. Hviezda filmu Singin‘ in the Rain bola totiž jednou z posledných žijúcich hereckých legiend minulého storočia. Minulý týždeň vo veku úctyhodných 97 rokov ubudla ďalšia diva, Doris Day. Poďme si na ňu teda zaspomínať. Doris Mary Ann Kapelhoff sa narodila v roku 1922, ale dlhé roky tvrdila, že to bolo až v roku 1924. Keď rodný list potvrdil skorší dátum narodenia, Doris na tento objav zareagovala slovami, že vek je pre ňu len číslo a narodeninám neprikladá veľkú dôležitosť. Zlomovým ale bolo v jej živote určite číslo 15- toľko mala rokov, keď pri autonehode utrpela zranenia nohy také vážne, že zmarili jej vysnívanú kariéru tanečnice. Obdobie rekonvalescencie si krátila počúvaním rádia, pričom objavila svoj spevácky talent. Z tancovania teda presedlala na spev, v roku 1939 si zmenila meno na Doris Day a začala vystupovať s big bands orchestrami. Od spievania to už bolo len kúsok k hraniu a tak sa koncom 40tych rokov Doris prepracovala aj na filmové plátno. V roku 1953 si zahrala hlavnú postavu kovbojky vo western muzikáli Calamity Jane, o tri roky neskôr s Jamesom Stewartom v Hitchcockovom filme The Man Who Knew Too Much. Práve tu si zaspievala známu pesničku Que será, será (Whatever Will Be, Will Be), ktorá sa dnes mnohým ľuďom spája práve s Doris, hoci odvtedy bola veľakrát prespievaná. Neskoré 50te roky Doris tiež priniesli spoluprácu s Rockom Hudsonom, s ktorým si zahrali hneď v troch filmoch. Najznámejším z nich je pravdepodobne Pillow Talk z roku 1959, v ktorom sukničkár Hudson zvádza neprístupnú Day. Scenár, ktorý je dnes pre romantické komédie priam typický, ale v danom čase by sme ho asi stále mohli považovať za celkom originálny. Na rozdiel od dnešných filmov však boli tieto komédie sexuálne pomerne nevinné, čo vyhovovalo Dorisinmu imidžu dobrého a slušného dievčaťa odvedľa. Tieto filmy sa radili do kategórie DF, teda delayed fuck. V praxi to znamenalo, že hlavné postavy vo filme nemohli mať sex, pretože ešte neboli zosobášení (k tomu sa priblížili až na konci filmu). Skrátka film, ktorý si môžete pozrieť aj s rodičmi, a pre nikoho to nebude trápne. Ďalšie filmy s Hudsonom boli Lover, Come Back a Send Me No Flowers, medzi nimi si zahrala aj s mojím obľúbeným Carym Grantom vo filme That Touch of Mink. Zaujímavou pikoškou je, že cnostný imidž Doris bol do veľkej miery vykonštruovaný a v súkromnom živote jej údajne sexuálny apetít vôbec nechýbal. Jej kolega Rock Hudson tvrdil, že Doris s blond vlasmi, pehami a rozkošným noštekom skrátka vyzerala tak, ako si ľudia predstavovali pannu- a preto ju zjavne aj musela hrať. Pravdepodobne vedel, o čom hovorí, pretože on sám bol gay, čo sa filmové štúdia rovnako úporne snažili utajiť. Doris teda predstierala nevinnosť a Rock Hudson heterosexualitu, čo ešte viac vysvetľuje DF štýl ich spoločných filmov. Hoci tento žáner slávil úspech v rokoch 50tych, sexuálna revolúcia v nasledujúcej dekáde spôsobila, že popularita Doris utrpela. Ona sama svoj imidž novej móde neprispôsobila, odmietla napríklad úlohu pani Robinsonovej vo filme Absolvent, pretože sa jej zdala príliš vulgárna. Preto noha v pančuche, ktorá zvádza mladého Dustina Hoffmana nepatrí jej, ale Anne Bancroft. Filmové plátno Doris v roku 1968 vymenila za televíznu obrazovku, kde päť rokov uvádzala svoju vlastnú show, The Doris Day Show. Okrem toho v tomto období začala intenzívne zasadzovať o ochranu práva zvierat a založila Doris Day Animal Foundation. Svoje rozhodnutie vysvetlila nasledovne:
To mi síce trochu pripomína Brigitte Bardot, ale Doris aspoň na rozdiel od nej nikdy neľutovala, že namiesto syna neporodila psa. Tento výrok však naznačuje, ako je bohužiaľ časté u týchto hollywoodskych legiend, že jej osobný život nebol najšťastnejší. Prvýkrát sa vydala už ako 19-ročná, s manželom sa ale rozviedli krátko po narodení syna Terryho. Druhý manžel údajne nevedel zniesť jej kariérny úspech, tretí ju zadlžil a štvrtý sa sťažoval, že viac pozornosti venuje zvieratám ako jemu samému. V roku 2004 si ešte Doris prešla nočnou morou snáď každej matky, keď prišla o svojho jediného syna. V tom istom roku ju prezident Bush ocenil prezidentskou medailou slobody, ktorá sa považuje za veľmi vysoké vyznamenanie. O pár rokov neskôr sa jej dostalo ceny Grammy za celoživotné dielo, ale vtedy už bolo jasné, že Doris je na dôchodku a nič ju nepresvedčí, aby ho opustila. V jednom zo svojich posledných interviews ešte stihla poďakovať fanúšikom a zhodnotiť, že mala krásny život. 13teho mája tohto roku v obklopení rodiny vydýchla naposledy. Tak teda odpočívaj v pokoji, Doris. A teraz rozmýšľam, kto z jej súputníčiek ešte vôbec ostal nažive. Napadá mi akurát spievajúca mníška a opatrovateľka Julie Andrews, Olivia de Havilland, ktorá hrala milú, dobrú a nudnú Melanie vo filmovej adaptácii Odviate vetrom a vraždy riešiaca Angela Lansbury. Tuším by ich niekto mal pre istotu zabaliť do bublinkovej fólie.
DORIS DAY a JAMES STEWART (film: MAN WHO KNEW TOO MUCH)
DORIS DAY a ROCK HUDSON (film: PILLOW TALK)
Zdroje: bbc.com, biography.com, dailymail.co.uk, imdb.com, Celluloid Closet. Directed by Rob Epstein and Jeffrey Friedman, Sony Pictures Classic, 1996
|
