Stephen Hawking alebo pikoška o creme de la creme ľudstva

pridal NoName 23.6.2019 o 21:47

Viete, kde nájdete kvadruplegika? Predsa tam, kde ste ho nechali.

Takýto nechutný vtip som si požičala od Drissa z The Intouchables, na otvorenie článku o britskom teoretickom fyzikovi, profesorovi a autorovi Stephenovi Hawkingovi. Nemajte mi to za zlé. Po hodine spomínania na jeho prácu a čítania jeho bohovských výrokov ledva držím slzy a fakt sa vám tu nechcem rozrevať.

Stephena pozná asi každý. Niektorí ste možno videli film The Theory of Everything, natočený podľa predlohy napísanej jeho prvou ženou Jane, o ich spoločnom manželskom živote, nástupe Stephenovej choroby tesne po tom, čo sa dali dokopy a nakoniec aj o ich rozchode. Ja nie. Stephen bol viac než dostatočne zaujímavý sám o sebe, aj bez romantickej a dramaticej filmovej zápletky. Človek, ktorému v 21 rokoch lekári predpovedali najviac dva roky mizerného života a on sa so vztýčeným ukazovákom dožil 76-tich, napísal pätnásť kníh a dal ľudstvu to, čo on, si podľa mňa zaslúži viac než pitvanie sa v súkromnom živote. Vy si to, ale kľudne pozrite a dajte mi vedieť, či to nestálo za to presne tak, ako si myslím.

Stephena pozná každý, ale táto pikoška je o veciach, ktoré ste o ňom hádam ešte nepočuli. Napríklad to, že sa narodil na 300-té výročie smrti Galilea – fakt, na ktorý bol po celý život hrdý a pripisoval tomu osudový význam. Alebo to, že počas školy obzvlášť intelektuálne nevynikal. Podobne ako svojho času Einstein, aj Stephen mal problém s klasickým školstvom a prvý rok na strednej dokonca patril k najslabším žiakom. Zmena naozaj ako z filmu u neho nastala až počas štúdia na Oxforde, kde ako z núdze cnosť znudene študoval kozmológiu namiesto milovanej matematiky. Vtedy, ako zásah zhora, u neho prepukla amyotrofická laterálna skleróza. Prognóza – smrť, výsledok – takmer všetko, čo dnes ľudstvo vie o čiernych dierach a mnoho iného.

„Predtým, než mi diagnostikovali chorobu som bol veľmi znudený životom. Jednoducho nebolo nič, čo by stálo za to robiť.“

Aj keď sa jeho fyzický stav počas rokov zhoršoval, Stephen si uvedomoval, že svojej chorobe paradoxne vďačil za svoju kariéru. Nie len v zmysle silného podnetu, aby pred blížiacou sa smrťou stihol vytvoriť aspoň niečo hodnotné, ale aj preto, že mu dala množstvo priestoru a času zaoberať sa fyzikou. Vo svojom najslávnejšom diele Stručná história času s humorom spomína na viaceré prelomové objavy urobené počas nekonečnej cesty na záchod alebo ukladania sa do postele, čo mu pri jeho diagnóze trvalo vždy hodiny.

Tento človek nebol len geniálny, mal aj geniálny zmysel pre humor. Bolo verejným tajomstvom, že s vozíkom, na ktorom sa ako drak premával po Oxfordských školských pozemkoch, s chuťou prechádzal po nohách tým, ktorí mu liezli na nervy. V biografii z roku 2012 Kitty Ferguson píše, že v roku 1977 počas Hawkingovho prijímania do Kráľovskej spoločnosti ukazoval princovi Charlesovi, ako sa dokáže na vozíku točiť dookola a pri tej príležitosti zdeformoval nič netušiacemu princovi palce. A ten vraj nebol zďaleka jediným terčom. Stephen to poprel asi nejako takto:

„Odporná klebeta. Prejdem každého, kto ju zopakuje.“

Na pódiu v Austrálskom Sydney raz rozprával o mystériách vesmíru, živote s ALS a iných strašne serióznych veciach. Až kým z publika nedostal otázku, čo si myslí o kozmologickom efekte odchodu Zayna Malika z One Direction a následnému zlomeniu sŕdc miliónov fanúšičiek po celom svete.

„Konečne otázka o niečom dôležitom, “ znela jeho odpoveď. „Moja rada každému dievčaťu so zlomeným srdcom je, aby študovala teoretickú fyziku. Pretože jedného dňa môže priniesť dôkaz o paralelných vesmíroch a nie je nemožné, že kdesi tam existuje vesmír, v ktorom Zayn je stále členom One Direction.“

Stephenova geniálna myseľ darovala ľudstvu množstvo teórií, avšak jeho najväčším životným cieľom bolo nájsť Konečnú odpoveď. Základnú fyzikálnu teóriu, ktorá spojí všetky od kvantovej po všeobecnú teóriu relativity a gravitácie a budú jej rozumieť všetci – mladí, starí, veľkí, malí. Geniálni, ale aj my celkom obyčajní. Teóriu o tom, ako vesmír vznikol, aký je a ako sa jedného dňa skončí – ak vôbec. Zasvätil tomu celý svoj život a aj vďaka nemu možno nie sme od nej až tak ďaleko. On to už neuvidí, tak ako nestihol tohto roku historicky prvú fotku čiernej diery, čo ma nekonečne mrzí. Potvrdilo to totiž jeho teóriu z roku 1988, že nejde o žiadne vákuá vo vesmíre, ale pekné, hoci trošku ťažké telesá, ktoré sa možno nebudú brániť foteniu až tak, ako sa doteraz myslelo.

Vďaka jeho knihám verejnosť pochopila, že fyzika nie je strašiak, ktorému sa nedá porozumieť. Že je tým, čo ho vždy najviac fascinovalo – hľadanie odpovedí na otázky Kto sme?, Čo sme? a Aké je naše miesto v tomto svete?. So smrťou takého človeka sa zmieriť nedá.

„Vo vesmíre práve zhasla hviezda. Stratili sme úžasnú ľudskú bytosť. Stephen Hawking bojoval a odvážne krotil kozmos 76 rokov, a všetkých nás naučil niečo dôležité o tom, čo to znamená oslavovať byť človekom, “

tweetoval po jeho smrti teoretický fyzik a autor Lawrence Krauss a ja sa pod to podpisujem.

Mnohí sme ho zbožňovali a on sám mal rád mnohých. Nakoniec sám raz povedal:

„Ani ten vesmír by veľmi nestál zato, ak by v ňom neboli ľudia, ktorých ľúbite.“

Na záver si pozrite Stephena, ako v 65-tich rokoch letel z Kennedyho vesmírneho centra v špeciálne upravenom lietadle, umožňujúcom pasažierom bezváhový stav. Radosť v jeho očiach hovorí za všetko.