Literárna pikoška na nedeľu

pridal NoName 14.7.2019 o 18:39


Je všeobecne uznávanou pravdou, že slobodný mladý muž s veľkým majetkom nevyhnutne potrebuje ženu.

Spoznávate túto slávnu hlášku? Ide o úvodnú vetu knihy Pride and Prejudice, ktorú na Slovensku poznáme pod titulom Pýcha a predsudok. Od úmrtia jej autorky, Jane Austen, uplynie budúci týždeň presne 202 rokov a toto pekné číslo ma podnietilo k tomu, aby sme si ju trochu pripomenuli.

Jane počas svojho pomerne krátkeho života (umrela po dlhej chorobe vo veku 41 rokov) stihla napísať 6 románov: Sense and Sensibility (Rozum a cit), Pride and Prejudice (Pýcha a predsudok), Mansfield Park (Sídlo Mansfield), Emma, Northanger Abbey (Opátstvo Northanger), a nakoniec Persuasion (Láska slečny Elliotovej). Ale pravdepodobne najznámejším ostáva už spomínaný príbeh Lizzy Bennetovej a pána Darcyho. Ten sa prvým menom síce volá Fitzwilliam, ale jeho priezvisko má, skrátka, cveng, takže budem používať to. Ak náhodou niekto nie je oboznámený s touto love story, tak v skratke: Manželia Bennetovci majú 5 ešte stále nevydatých dcér, čo je v Anglicku v 19-tom storočí skutočne na zaplakanie. Šťastnou náhodou sa však do ich susedstva nasťahuje neskutočne bohatý pán Darcy a pani Bennetová dúfa, že si vyberie za ženu jednu z tých dcér (k tomuto sa viaže tá úvodná veta). Darcy a Elizabeth si vôbec nepadnú do oka, obaja sú príliš pyšní a príliš plní predsudkov voči tomu druhému. Jemu ona nepripadá pekná, a on sa jej zase zdá drzý. Ale, samozrejme, ich postoje sa zmenia a zamilujú sa do seba. Ďalšie zo sestier Bennetových tiež riešia vzťahové patálie, ale centrálnym párom je proste Elizabeth a Fitz…Darcy. A dovolím si tvrdiť, že jeho postavou Jane Austen inšpiruje romantické komédie dodnes. Darcy je totiž dosť pravdepodobne prvá verzia toho, dnes už klasického, bad boya, za ktorého drsným zovňajškom sa skrýva srdce zo zlata (a nemyslím tým tú vesmírnu loď zo Stopárovho sprievodcu galaxiou).

Príbeh týchto dvoch sa dočkal skutočne mnohých spracovaní, z ktorých sú ale najznámejšie dve. Prvým je miniseriál z produkcie BBC, kde si hlavné úlohy zahrali Jennifer Ehle a Colin Firth. Nejedna dáma (alebo aj pán, nebudeme diskriminovať), si spomenie na legendárnu scénu, keď sa Colin ako Darcy vynoril z jazera s mokrou košeľou, prilepenou na telo. V roku 1995 vrchol erotiky. Možno aj teraz. Druhou známou verziou je tá, kde Lizzy a Darcyho stvárnili Keira Knightley a Matthew Macfadyen. Keď si porovnáte Jennifer a Keiru, určite si všimnete rozdielnosť ich účesov. Jennifer má celý čas taký ten typický účes danej doby, dve kudrlinky popri tvári a zvyšok vypnutý. Keiru nechali dosť často strapatú, asi aby zdôraznili, že Elizabeth nie je až taká veľká krásavica. V knihe je ako skutočne krásna opísaná jej sestra Jane, Elizabeth je akože tá zaujímavá a múdra. Vtipné je, že Keira neskôr v show Grahama Nortona (ktorú by mali všetci povinne pozerať) priznala, že pôvodne ju režisér Joe Wright považoval za až príliš peknú do roly Elizabeth. Potom sa s ňou však stretol osobne a povedal, že teda nakoniec môže byť. Milé, nie?

Medzi ďalšie známe romány od Jane sa radí Sense and Sensibility, čiže Rozum a cit, o sestrách Elinor a Marianne. Z nich sa jedna riadi výlučne rozumom a tá druhá zase citom (na to by ste teda určite neprišli). Filmová adaptácia dala Emme Thompson možnosť nielen zahrať si Elinor (ako Marianne sa predviedla Kate Winslet), ale aj napísať scenár. A práve ten jej nakoniec vyniesol Oscara. Ak ma pamäť a google neklamú, tak Emma je dodnes jedinou herečkou, ktorej sa čosi také podarilo, a ktorá má zároveň na konte Oscara aj za herecký výkon. Thompson ale nie je jediná Emma, ktorá má niečo spoločné s Jane Austen. Naopak, Emma je názov jej ďalšieho románu, o bohatej a trochu rozmaznanej slečinke, ktorá sa rada hrá na dohadzovačku. Vo filme si ju zahrala Gwyneth Paltrow s celkom pekne naučeným anglickým prízvukom namiesto vlastného amerického. Ak vám niečo hovorí tínedžerská komédia Clueless (po slovensky Bezmocná) s Aliciou Silverstone a dnes už zosnulou Brittany Murphy, tak ten film je modernou a tiež dosť vtipnou verziou Emmy, zasadenou do 90-tych rokov minulého storočia. Tu mi nedá nedodať, že hoci je pán Darcy kultový, v mojich očiach nad ním vyhráva práve pán Knightley z Emmy (nejde o Keirinho príbuzného). Je totiž jediným chlapom, ktorý si dovolí Emme oponovať, a občas ju aj skritizuje, čo z nej v konečnom dôsledku robí lepšieho človeka (presne takého niekoho by pri sebe nonstop potrebovala Rory Gilmorovie, ale o tom zase raz niekedy inokedy).

A keď už sme pri tých fiktívnych chlapoch…Jane vedela veľmi pekne písať o vzťahoch a hlavne o ich romantickom a pomalom rozbehu. Dôležité ale je, že hoci rozbeh bol pomalý a vzťahy protagonistov museli prekonať isté prekážky, všetky knihy končia šťastne, s dvojicou pospolu. To je však koniec, ktorý Jane vo svojom osobnom živote nezažila. Za jej osudového muža by sme mohli označiť advokáta Toma Lefroya, ktorého spoznala v roku 1795 ako 20-ročná. No happy end u nich absentoval. Zaúradovala totiž Tomova rodina, ktorá ho počas štúdií finančne podporovala, a bolo v jej moci vetovať jeho vzťahy. Ten s Jane im do karát nehral, mysleli si, že by sa Tom mohol kvôli nemu odchýliť od kariéry advokáta a okrem toho im Jane nepripadala ako dvakrát dobrá partia (jej família nepatrila k príliš majetným). V kontexte tohto nevydareného vzťahu dáva tvorba Jane zmysel. S problémami, ktorým musia protagonisti čeliť, mala skúsenosti, a finálne prekonanie úskalí bolo asi kompenzáciou toho, čoho sa ona sama nedočkala. O niečo neskôr krátko zvažovala ponuku na vydaj, keď ju v roku 1802 o ruku požiadal rodinný priateľ Harris Bigg-Whither. Jane mala v tom čase 27 rokov, čo bolo považované za hlboké staropanenstvo, a teda to mohlo zavážiť pri jej rozhodovaní. Okrem toho bol Harris finančne dobre zabezpečený a táto kombinácia Jane pravdepodobne presvedčila, aby jeho návrh prijala. Hneď na ďalší deň si to ale rozmyslela. Uvedomila si, že ho nemiluje a z jej strany by tak išlo čisto o vzťah z rozumu (bez citu). S pomernou istotou môžeme tvrdiť, že nikto špeciálny, koho by milovala, sa v jej živote už neobjavil. Jane sa nikdy nevydala a jej jediná sestra Cassandra detto.

Romantiku teda vložila Jane aspoň do svojich diel, ale neodpisujte ich iba ako knižné verzie bezduchých romancí. Sú totiž veľmi vtipné, a podľa mňa dosť dobre opisujú medziľudské vzťahy, so všetkými ohováračkami, pasívnou agresivitou a podobne. Takže ak ste tak dodnes neurobili, skúste po nejakej z jej kníh siahnuť. Veď ako povedala sama Jane:

„Osoba, či už je to pán alebo dáma, ktorá nemá radosť z dobrého románu, musí byť neznesiteľne hlúpa.“

Príbeh Jane a Toma sa dočkal aj filmovej verzie s Anne Hathaway a Jamesom McAvoyom. Teda Angličanku a Íra si zahrali Američanka a Škót

 

Nejako takto vyzerali v skutočnosti. Myslím, že Tomovi Jamesom prilepšili, ale keď sa zapozerám, nejakú tú podobu medzi nimi vidím. Inak skeptici tvrdia, že Tom Jane až tak vrúcne nemiloval, keďže sa zvládol neskôr oženiť s inou. Ale jeho prvorodená sa volala Jane, tak si z toho urobte záver sami. Zaujímalo by ma, čo na to jeho žena (dostatočne bohatá, aby ho bola hodná). Alebo to ona vyberala meno? Takisto sa vraví, že, nakoľko Jane ostala do smrti slobodná, logicky bol pre ňu vzťah s Tomom asi vrchol romantiky. A keďže išlo o jej jediný blízky vzťah s mužom, nájdu sa takí, čo spochybňujú jeho intenzitu. Vraj ju mohol prikrášliť Janein spomienkový optimizmus a nedostatok skúseností.

 

Tom už ako veľavážený prezident írskeho Najvyššieho súdu v roku 1855. Neskôr na naliehanie svojho synovca priznal, že Jane skutočne miloval, ale bola to vraj len chlapčenská láska. Tom mal v čase vzťahu s budúcou spisovateľkou 21 rokov, takže chlapčenskosť a možno nejaká nevyzretosť sa asi tomu veku nedá uprieť. Ale zase treba povedať, že dané priznanie pochádzalo z čias, keď už bol ženatý a so slušnou politickou kariérou za sebou. Čiže dosť možné je aj to, že to takto upresňovať a cenzurovať jednoducho musel. Určite na Jane nezabudol, pretože hneď po jej smrti vycestoval za Austenovcami, aby im vyjadril úprimnú sústrasť a tiež si vydražil list od vydavateľa, ktorý odmietol prvú verziu Pýchy a predsudku.

 

BBC verzia Pýchy a predsudku s Colinom a Jennifer

 

Colinkovi odpustím všetko, aj tie bokombrady. I keď v tomto konkrétnom prípade sú fajn, veď čo by na ňom nefungovalo? On znesie hocičo. Slávnu jazernú scénu si môžete pozrieť nižšie, neukrátim vás. Samozrejme, nie je náhoda, že Colin si o pár rokov neskôr zahral ďalšieho slávneho Darcyho v Bridget Jones, tentokrát Marka. Ktorého prostredné meno nebolo nič iné ako Fitzwilliam.

 

Tak akurát škaredá (tvrdí Joe Wright) Keira a Matthew vo filme z roku 2005

 

Matthew neskákal do jazera, tak ho aspoň nechali vyznávať lásku v daždi

 

Emma Thompson a Hugh Grant ako Elinor a jej vyvolený Edward vo filme Sense and Sensibility. Zaujímavosť na okraj: pri natáčaní sa do seba zamilovali Emma a Greg Wise, ktorý stvárnil pôvodného amanta Elinorinej sestry Marianne. Prečo píšem pôvodného? Lebo Marianne tam skončila s dnes už nebohým Alanom Rickmanom. Takže vidíte, Emma, Alan a Hugh si spolu zahrali dávno pred Love Actually (Láskou Nebeskou).

 

Gwyneth a Jeremy Northam ako Emma a pán Knightley

 

Modernejšou verziou tých dvoch sú Cher a Josh vo filme Clueless. Zahrali si ich Alicia SilverstonePaul Rudd, a obaja vyzerajú približne rovnako aj dnes. Hlavne Paul sa od natáčania zmenil len minimálne.

 

Na záver pár dôkazov o tom, že popularita Jane a jej kníh nie je na ústupe ani v tomto storočí

 

 

Niečo pre ozaj hardcore fanúšikov

 

 

 

Zdroje: janeausten.org, wikipedia.org, newsletter.co.uk, janeausten.co.uk

 







Môžete sa prihlásiť cez naše konto, alebo Facebook. Získate ikonku, vlastné meno, súkromné správy, a aj možnosť odpovedania na príspevky.
Meno:
ODOSLAŤ
:)
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
vaše novinky zo sveta zábavy
sector logo
network
Pikosky.sk 2024 redakcia@pikosky.sk