Annabelle sa vracia domov |
Alebo teda niekam.
Kto sa rád bojí, nech číta ďalej. A kto sa nerád bojí, nech číta kľudne tiež. Ak bol totiž v dlhej histórii hororu natočený film, na ktorom je najdesivejší dekór posadnutého domu, toto je on. On, môjho srdca šampión to síce nebude, ale plná kinosála v tretí týždeň vysielania potvrdzuje, že posledný diel The Conjuringu si na seba zarobí, aj keby v nej strašila iba a len bábika s vypúlenými očami, nieto ešte polovica osadenstva bejsmentu manželov Warrenových. Osobne mi nevadí, že výsledný počet mŕtvol po skončení filmu je nula. Kto má aspoň jedno dieťa, videl v živote dosť telesných výlučkov, aby k životu potreboval ďalšie. Annabelle v tretej časti je však natoľko civilizovaná, že okrem hrania na skrývačku pod gaučom a sťahovania periny, kým spíte, vám toho veľa nespraví. Nie že by to človeka nenaštvalo, jasné. Neznášam, keď to robí chlap, nieto ešte diablom posadnutá hračka. Annabelle nie je zlý film a raz sa aj zľaknete. Nepoviem vám, ktorá škatuľka na poličke sa zaklapne, aby som ten moment nepokazila, ha. Navyše sa naučíte zopár užitočných vecí, ako že kľúče k hrôzostrašným okultistickým múzeám sa dajú takmer vždy nájsť za obrázkom Ježiška v hlavnej kancelárii, že vlkodlaci nevlezú do kurína, ani keby ste v ňom sedeli tri týždne, alebo že v sedemdesiatych rokoch mali fakt zlé tapety. A že počasie v Connecticute sa dá zhrnúť nasledovne: ráno hmlisto, na obed tak isto, večer tma.
Všetky obligatórne hororové postavy, bez poradia dôležitosti: Auto pokazené pri cintoríne
Kočka so samovražednými sklonmi. Však kto nevliezol známym do pivnice, hlavne keď je na dvadsať zámkov s nápisom Nevstupovať, okultistické múzeum?
Bloncka, ktorej zabudli vysvetliť koncept kukátka na dverách
Hrdina z bežného ľudu
Nasrdeno-neuspokojená nevesta
Párnokopytník s dramatickými sklonmi. Ako fakt, viesť s ním konverzáciu je nemožné
Kovový Ježiško
Bábika s hypertyreózou
A zázračná vitrínka, čo udrží každé zlo. Kde bola za druhej svetovej vojny, drahý Kostol najsvätejšej trojice, kde?
|
