Podivín a matematický génius |
Poďme si tentokrát zaspomínať na výnimočného matematika, ktorý celý život bojoval nielen s číslami a rovnicami, ale aj s duševnou chorobou. A pritom vôbec nevyzeral ako Russell Crowe.
Celým menom John Forbes Nash Jr. sa narodil 13. júna 1928 v meste Bluefield (Západná Virgínia, USA). Jeho otec bol elektrotechnickým inžinierom a matka vyučovala latinčinu, kým sa samozrejme nevydala. Potom venovala svoj čas iba domácnosti a starostlivosti o Johna a jeho o dva roky mladšiu sestru Marthu. Už v detstve sa veľmi rád obklopoval množstvom kníh, dokonca si údajne vo svojej izbe postavil vlastné laboratórium na vedecké pokusy. Na strednej škole narazil na knihu Men of Mathematics, vďaka ktorej sa zamiluje do matematiky. Veľká podpora prišla aj od jeho rodičov, keď sa mu napríklad v poslednom ročníku na strednej snažia čo najviac rozšíriť vzdelanie prihlasovaním na rôzne pokročilé kurzy pre matematikov. Dostal štipendium na Carnegie Institute of Technology s úmyslom stať sa inžinierom ako jeho otec. Jeho profesori veľmi rýchlo v ňom objavia matematického génia, tak sa John rozhodne zmeniť odbor na matematiku. Odpromoval ako 19 ročný. Hoci bol prijatý na Harvard, zvolí radšej štipendium od Princetonu na postgraduálne štúdium. John Nash prichádza na univerzitu ako vysoký, dobre vyzerajúci a arogantný inteligent. Veľmi rýchlo si ho študenti a profesori zapamätajú ako neustále si pískajúceho podivína, ktorý bezočivo odíde uprostred rozhovoru. V roku 1950 (dva roky po nástupe na Princeton) získal doktorát svojou 28-strannou dizeratačkou, kde predstavuje tzv. Nashovu rovnováhu v teórii hier. Najjednoduchšie vysvetlenie tejto rovnováhy, ktoré som našla je, že poskytla spôsob predpovedania možného výsledku hry s viacerými hráčmi, v ktorej každý konal tak, aby maximalizoval svoj vlastný záujem. Jednoduché, že? Po doktoráte začína pracovať pre MIT (Massachusetts Institute of Technology). V roku 1952 ako 24-ročný zažíva búrlivý románik so zdravotnou sestrou Eleanor Stier. Keď mu Eleanor oznámila, že čaká dieťa, John ju opustil. Z ich krátkeho vzťahu teda vzišiel syn menom John David Stier. Že si toto nepamätáte z filmu Čistá duša? Tvorcovia za to schytali nejednu kritiku. Vo filme boli aj vynechané Johnove vzťahy s mužmi. Tak napríklad v roku 1954 bol zatknutý na mužskej toalete za neslušné odhaľovanie sa. Hoci boli obvinenia stiahnuté, John dostal padáka z RAND Corporation, kde robil konzultanta popri práci v MIT. Krátko po rozchode s Eleanor spoznáva na MIT študentku Aliciu Lardé Lopez-Harrison. Krásna a inteligentná študentka fyziky na vysokých opätkoch ho veľmi rýchlo zaujala. Pochádzala z aristokratickej rodiny a na MIT sa dostala ako jedna zo 16 žien, pričom mužov bolo okolo 800 (trieda z roku 1955). Napriek tomu, že John bol ateista, zobrali sa v kostole vo februári 1957. Dva roky po svadbe sa im narodil syn. Už počas tehotenstva sa u Johna začína prejavovať psychická choroba zvaná paranoidná schizofrénia. John je prvýkrát hospitalizovaný v McLean Hospital, kde bol pacientom v tom istom čase aj básnik Robert Lowell. Ich dieťa je takmer rok bez mena, keďže Alicia čakala na svojho manžela, aby on dal meno svojmu synovi. Nakoniec je pokrstený ako John Charles Martin Nash (áno, prvé meno má rovnaké ako jeho starší nevlastný súrodenec). Taktiež sa v dospelosti stal matematikom a rovnako ako jeho otec tiež trpel paranoidnou schizofréniou. Johna Nasha začne choroba premáhať. Na rozdiel od filmu, sú jeho halucinácie hlavne zvukové. Na 30 rokov zmizne z vedeckého sveta. Pre celý ten stres okolo Johnovej choroby sa Alicia rozhodne pre rozvod v roku 1963. Aj napriek rozvodu, sám John tvrdí, že Alicia mu bola vždy oporou. Dokonca istý čas pracovala ako počítačová programátorka, aby uživila seba, Johna a ich syna. John prechádza niekoľkými liečeniami a po jeho poslednom odchode z liečenia v roku 1970, ho ubytuje práve exmanželka Alicia vo svojom dome. Postupne sa naučil rozpoznávať paranoju a Princeton mu dovolí využívať svoje priestory na jeho výskum. Z Johna Nasha sa stáva “fantóm Fine Hall” (Fine Hall je budova matematického centra univerzity). Táto stabilita v živote zlepšila prejavy jeho choroby a John sa zaraďuje späť do pracovného a normálneho života. V roku 1994 za svoj prínos v teórii hier dostáva Cenu Švédskej národnej banky za rozvoj ekonomickej vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Z neznámeho Johna Nasha sa stáva celebrita na vedeckom poli. O štyri roky neskôr vychádza kniha A Beautiful Mind o jeho živote od autorky Sylvie Nasar. Kniha bola nielen nominovaná na Pullizera, ale Hollywood sa rozhodne podľa nej natočiť rovnomenný film. Určite si pamätáte na Russella Crowe ako Johna Nasha, Jennifer Connelly v úlohe jeho manželky Alicie a Eda Harrisa či Paula Bettanyho ako preludy Johnových halucinácií. Film prichádza do kín v roku 2001. V tom istom roku sa Alicia a John opäť zosobášia – 38 rokov po rozvode, čo film taktiež pre istotu vynechal. Tak ako Johnov vedecký prínos spôsobil ošiaľ vo vedeckom svete, kniha o jeho živote zastala rovnaký post v literárnom a rovnako aj film. Ten totiž získal Oscara za najlepší film, najlepšiu réžiu, najlepší scenár a najlepšiu vedľajšiu herečku. Z ôsmich nominácií teda premenil štyri. Veľmi slušný výkon. Hlavne ak má proti sebe takých súperov ako Moulin Rouge! či Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa a režisérov ako Ridley Scott či Peter Jackson. V roku 2015 dostáva prestížnu Abelovu cenu v Nórsku. Po prílete domov v New Jersey, taxik, v ktorom sa viezol John spolu s manželkou havaruje. John a Alicia nemali zapnuté pásy, takže pri náraze ich oboch vyhodilo z auta. Taxikár aj vodič druhého vozidla, do ktorého narazili prežili so zraneniami. John Nash mal 86 rokov.
Rok 1950 – John získava doktorát
Rok 1960 – John a Alicia v Paríži
John Nash v podaní Russella Crowea
Rok 1957 – svadba
Ešte jedna svadobná, aby ste mali predstavu aké šaty leteli v 57-mom
John Nash v posledných rokoch svojho života
Rok 2012 – s manželkou
Na záver jedna z detstva
Zdroje: en.wikipedia.org, nytimes.com, csfd.cz, gonitsora.com, pbs.org, dailymail.co.uk, pinterest.com, english.alarabiya.net, thestar.com
![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() |