O istej Kordélii, alias Hane s H

pridal NoName 9.9.2019 o 13:51


Zajtra je nový deň, v ktorom nie sú ešte nijaké omyly.

Povedala raz jedna mladá ryšavá dievčina. Rodičia jej zomreli, keď bola maličká, následne putovala z jednej náhradnej rodiny do druhej (plnej dvojčeniec), až zakotvila v sirotinci. Tam žila, kým sa šťastným omylom nedostala k súrodencom Matejovi a Marille, ktorí vlastne chceli adoptovať chlapca. V tomto bode už určite viete, že reč nie je o nikom inom ako o výtvore Lucy Maud Montgomery – o Anne Shirleyovej. Tá by bola najradšej, keby ju volali Kordélia, ale keď už majú ľudia používať jej reálne meno, nech hovoria Hana namiesto Anna. V pôvodnej verzii si Anna želala, aby ju oslovovali “Anne with an E”, teda Anne a nie Ann. Prekladatelia si s tým museli nejako poradiť a prišli práve s rozlíšením Anny a Hany. Nie najhoršie riešenie. Anna (alebo teda Hana, nech má radosť) mnohých z nás sprevádzala predpubertálnym obdobím, takže si myslím, že svoje miesto v tunajšej literárnej rubrike určite má.

Ešte predtým, ako si zrekapitulujeme samotný príbeh a jeho adaptácie vám však poviem, ako som sa s Annou zoznámila ja. Kde bolo, tam bolo, mala som raz 13 rokov, čo znamenalo hroznú pleť. Každý mesiac som teda chodila na kozmetiku. Keď mi na ňu raz mama chcela dať peniaze, nemala presne, musela mi nechať o niečo naviac. A tak keď som sa z kozmetiky vracala (celá poopúchaná a bodkovaná), zastavila som sa v meste v kníhkupectve a za zvyšné peniaze kúpila Annu zo Zeleného domu. Vedela som, že je to známa kniha o ryšavej sirote, ale to bolo všetko. Keď mama zistila, na čo som minula zvyšok peňazí (v prepočte tuším nejakých 7 eur), ani sa veľmi nehnevala. A ja som začala čítať.

Ako decko som nebola až taká utáraná ako Anna, ale jej predstavivosť, zmysel pre humor a cieľavedomosť sa mi veľmi páčili. A páčilo sa mi na nej aj to, že nebola perfektná. Práve naopak, často sa jej podarilo prísť s veľmi kurióznymi omylmi. Napríklad keď si zafarbila vlasy nazeleno, alebo do torty pridala anodynovú masť namiesto vanilkového cukru. Okrem toho občas vedela byť povrchná. Dosť si zakladala na svojom vzhľade, bola hrdá na svoj výnimočne pekný nos, bielila si pehy, nemohla sa dočkať, až si bude môcť vlasy česať dohora a zo všetkého najviac túžila po šatách s nazberanými rukávmi (ideálne takými, s ktorými by musela cez dvere chodiť bokom). Myslím, že mnohí dnešní autori píšu ženské hrdinky tak, že sa vôbec nezaujímajú o módu a také to babské skrášľovanie. Nevravím, že nie sú aj také slečny, ale zaujímavosť ženskej postavy pre mňa nie je priamoúmerná tomu, ako veľmi na tieto veci kašle. Anna na ne nekašlala, chcela mať úspech v akademickom prostredí a zároveň pekne vyzerať. Podľa mňa realisticky napísané 13-ročné dievča.

Tým ale Anna neostala navždy. Pamätám si, že keď som sa pri čítaní dostala k časti, kde Anna opisuje drobné zmeny svojej povahy (nechcelo sa jej už toľko rozprávať), bola som smutná. No a pri vysvetľovaní toho, ako sa jej poprerezávali konáre a vyhnala nové, som už definitívne slzila. Ja som mala vtedy 13 a Anna tuším už 15, tak som sa začala obávať, či sa aj ja o dva roky začnem rapídne meniť. Ale napriek týmto obavám priniesol fakt, že Anna dospievala, niečo pozitívne. Konkrétne mám na mysli zlepšenie jej vzťahu s Gilbertom. Už ste sa báli, že ho nespomeniem? To by som si nikdy nedovolila. Hlavne preto, lebo ešte než som chyrovala o Darcym, Knightleym, Rochesterovi, či Rhettovi Butlerovi, bol tu on. Gilbert Blythe. Jasné, s Annou to nezačne úplne ideálne. Keď ho naštve, že sa naňho v škole nepozerá, schmatne ju za vrkoč a nazve ju ryšavkou. Anna je na svoju farbu vlasov neuveriteľne háklivá, takže naňho nakričí, že ju hnusák a rozbije mu tabuľku na písanie o hlavu. Ak ste v živote videli aspoň jednu romantickú komédiu, ľahko si domyslíte, že z toho bude láska ako delobuch. A aj bude, ale chvíľku to potrvá. Gilbert sa Anne prakticky hneď po debakli s tabuľkou snaží ospravedlniť, ale ona ho vytrvalo ignoruje. Potom to s ňou skúša ešte druhý raz, keď ju zachráni pred utopením. Romanticky založená Anna chce s kamarátkami zdramatizovať Tennysonovu báseň, tak si ľahne do člna, predstiera, že je mŕtva a necháva sa unášať prúdom rieky. V člne sa ale urobí diera, dnu začne vnikať voda, Anne chýbajú veslá a tak situáciu vyrieši zavesením sa na stĺp pri moste. Už keď si myslí, že sa dlhšie neudrží, privesluje k nej práve Gilbert Blythe a zavezie ju na breh. Prichádza s návrhom udobrenia, ale Anna je príliš pyšná a zanovitá, takže odmieta. Tretíkrát už ale neodmietne. Gilbert sa kvôli nej v závere prvej knihy vzdáva učiteľského miesta, aby mohla Anna ostať v Avonlea a učiť tam (on pôjde do Carmody ako to pôvodne chcela spraviť Anna). Poznámka o vlasoch je teda konečne odpustená a stávajú sa z nich priatelia.

L.M. Montgomery na prvú knihu nadviazala ďalšími. V nich Anna najprv učí, potom odchádza na vysokú školu, kde získava bakalársky titul. Okrem neho však získava aj niečo iné – Gilberta. Trvá to asi dve a trištvrte knihy, ale nakoniec si uvedomujú hĺbku svojich citov a vzniká jeden z najkrajších literárnych párov. Všetkým, ktorí sa budú sťažovať na spoiler, odkazujem, že je to ich chyba a o týchto dvoch mali vedieť už dávno (btw, Rómeo aj Júlia na konci tej hry zomrú). Najprv musia zvládnuť vzťah na diaľku, keď Anna pracuje ako riaditeľka dievčenskej školy a Gilbert študuje medicínu. Anne to ale nevadí, pretože jednak je písanie listov romantické a jednak ona si naňho rada počká, predsa nechce záplavu diamantov, ani siene vyložené mramorom. Iba Gilberta. Krásne. Nasledujúce knihy sa potom ďalej venujú vzťahu týchto dvoch, manželstvu, deťom a Gilbertovej kariére lekára. Občas sa pritrafia aj nejaké problémy a komplikácie (hlavne čo sa týka celého kŕdľa ich potomkov), ale v jednej z kníh pár oslavuje 25 rokov od svadby, a bez pochýb sú spolu stále šťastní a ľúbia sa. No skrátka ideál.

Knižnú sériu som prelúskala ešte pred pubertou a krátko na to objavila televízne spracovanie z roku 1985. Annu tam stvárnila Megan Follows a ja som bola uchvátená, pretože knižnú Annu som si predstavovala takmer presne rovnako. Jonathan Crombie bol pre mňa zase dokonalým Gilbertom. Tento televízny film a druhý, ktorý vyšiel o dva roky neskôr, pomerne verne kopírujú prvé tri knihy, zato tretí film sa od knižnej predlohy statočne odklonil. V knihe Annina dcéra Rilla vypukne prvá svetová vojna, do ktorej narukujú Annini synovia, ale vo filmovom spracovaní na vojnu odchádza Gilbert samotný. Toto som ešte prekúsla, ale štvrtý film z roku 2008, kde dospelú Annu stvárnila Barbara Hershey, už bol na mňa príliš. Najmä preto, lebo v tejto časti zabili Gilberta (k čomu v knižnej sérii nedošlo, môžete byť pokojní). Viem, že existuje ešte pomerne nový seriál o Anne. Volá sa Anne with an E a premiéru mal v roku 2017. Zatiaľ som si na to netrúfla, verzia s Megan je pre mňa neprekonateľná. Dajte ale vedieť, ak ste to náhodou videli, možno tomu dám šancu. Tretia séria sa spustí už 22.9. , tak nech to stíham.

 

Kritický moment, ktorý spustí celý vzťah Anny a Gilberta

 

Tu sa už udobrili

 

A tu sa udobrili ešte viac. Neviete, kde by som našla takého Gilberta? Že mám ja také dobré srdce, tak ani nemusí byť doktor. Mimochodom, všimnite si tú peknú scenériu. Hoci Gilbert je skvelý, ani kvôli nemu som pri čítaní nepreskakovala tie idylické opisy Avonlea.

 

Keď si už konečne mohla česať vlasy dohora. Megan sa mi v úlohe Anny veľmi páčila a zdala sa mi pekná takým zaujímavým a ušľachtilým spôsobom. Chcela som vyzerať ako ona, no chýbala mi k tomu farba vlasov a aj pehy.

 

Keď som prvýkrát čítala knihu, bola som strašne šťastná, že mám v najlepšej kamarátke takú spriaznenú dušu, akú mala Anna v Diane Barryovej. Ja som síce moju Dianu nikdy omylom neopila, ani som neskočila na nijakých jej rodinných príslušníkov, ale kamarátky sme dodnes. Hoci bez nazberkaných rukávov.

 

Bolo by fajn si povedať čosi málo aj o predstaviteľoch literárnych postáv, tak teda poďme na to. Kanaďanka Megan Follows bola do roly 11-ročnej Anny vybraná ako 15-ročná. Prvý kasting vraj nedopadol ideálne, ale na tom druhom presvedčila. Farba vlasov ani očí (Anna mala mať sivé) sa s knižnou predlohou nezhodovala, ale to nič. Vlasy sa nafarbili a herecký výkon odviedol pozornosť od očí. Megan sa na seba podobá aj dnes a ak sa vám jej staršia verzia zdá povedomá, možno ste ju videli v seriáli Reign, kde si v rokoch 2013-2017 zahrala Katerinu de Medici. Je rozvedená, má dve deti a stále hrá vo filmoch aj seriáloch.

 

V seriáli Reign

 

Tmavovlasú Dianu s jamkami v lakťoch (nie som úchylná, takto je opísaná v knihe) stvárnila Schuyler Grant. Jej pratetou bola slávna Katharine Hepburn, čo teda znamená, že jej tetou bola Katharine Houghton. Fanúšikovia starých filmov pravdepodobne budú vedieť, že tieto dve herečky majú na konte aj jeden spoločný film. Ide o Guess Who’s Coming to Dinner (Hádaj, kto príde na večeru). Tuším, že je to jeden z prvých filmov, ak nie aj úplne prvý, ktorý zobrazil bozk belošky a černocha (síce v spätnom zrkadle auta, ale na rok 1967 bolo aj to niečo). Práve tá staršia Katharine odporučila svoju praneter Schuyler tvorcom televízneho filmu o Anne.

 

Na rozdiel od Megan Follows už Schyler hereckej kariére dala zbohom, dnes sa profesionálne venuje joge a podľa všetkého k nej vedie aj svoju rodinu.

 

Hľa, jogínky!

 

Hrať už neuvidíte ani Jonathana Crombieho, ale dôvod je v tomto prípade smutnejší. V roku 2015 totiž ako 48-ročný umrel na infarkt. Podľa slov Jonathanovej sestry bol na úlohu Gilberta veľmi hrdý, rád sa o nej s ľuďmi rozprával a dokonca reagoval, keď naňho fanúšikovia na ulici volali menom postavy, ktorú stvárnil.

 

Verzia Anny s Megan Follows je moja obľúbená, ale zďaleka nie je jediná existujúca. Pár dielov animovaného seriálu o Anne som zachytila ako decko. Paradoxne som si dnes viac ako Annin výzor pamätala Dianin, hlavne tú fialovú farbu

 

Anne Shirley ako Anne Shirley. Nešmykla sa mi ruka na klávesnici. Z herečky Dawn O’Day sa stala Anne Shirley krátko na to, ako ryšavku stvárnila vo filme z roku 1934. Asi usúdila, že to meno sa jej hodí aj mimo filmového plátna.

 

Televízny film z roku 2016, kde si Mateja zahral Martin Sheen, som raz videla pri žehlení

 

A toto je spomínaná Anne with an E. Kto videl? Na obrázku sú knižné BFFs

 

Vidím, že seriál sa nevyhol ani tomu, ako si Anna bola nútená radikálne zosekať vlasy po katastrofálnom pokuse o ich zafarbenie

 

Tento fešáčik je Gilbert. U mňa vyhráva Jonathan Crombie.

 

Na záver čosi o samotnej autorke. Lucy Maud Montgomery (na fotke ako 10-ročná) sa narodila na Ostrove princa Edwarda v roku 1874. Mama jej umrela, keď mala Lucy necelé dva roky. Jej otec vzápätí dcéru šupol rodičom svojej zosnulej manželky, presťahoval sa na západ Kanady a znova sa oženil (ozaj rodič roka). Už tu si môžeme všimnúť podobnosť s Anniným osudom. Lucy síce umrela v detstve len mama, no svojím spôsobom prišla aj o otca a vychovával ju párik síce nie súrodencov, no predsa dôchodcov.

 

A podobnosti s Annou nekončia. Lucy takisto študovala, aby sa mohla stať učiteľkou. Dvojročný kurz, na konci ktorého získala učiteľskú licenciu, zvládla dokončiť v priebehu jedného roku. Na fotografii ju môžete vidieť už ako pani učiteľku (hľadajte vľavo). V roku 1898 umrel jej dedko a tak učenie po 4 rokoch zanechala a presťahovala sa naspäť k babke do domu, v ktorom vyrastala. V tomto čase sa tiež začala viac sústreďovať na publikovanie poviedok a básničiek. Písala aj v mladosti a prvú báseň jej vyšla v novinách, keď mala 16 rokov. V období, keď už neučila, jej publikovaná tvorba pohodlne vystačila na to, aby vyžila. Za rok 1899 si napríklad zarobila takmer 97 dolárov, čo sa síce dnes môže zdať ako nič, ale vtedy to bola pekná sumička. Zvlášť, keď sa k nej žena dopracovala svojou vlastnou tvorbou.

 

Aby ste sa nesťažovali, že na tej predošlej fotke ju nie je vidno, tu je Lucy ešte raz. Prvú knihu o Anne napísala v roku 1905, no keď ju vydavateľstvá odmietli, strčila svoje dielo do škatule na klobúky. V roku 1907 ho odtiaľ vybrala, povedala si, že ho skúsi vydať ešte raz a tentokrát sa to podarilo. V roku 1908 tak Anna zo Zeleného domu uzrela svetlo sveta a okamžite sa stala bestsellerom.

 

Gilbert autorkinho života. Reverenda Ewana Macdonalda si vzala v roku 1911. Mladomanželia sa presťahovali do Ontaria. kde Ewan pôsobil v presbyteriánskom kostole a Lucy písala a neskôr sa venovala výchove detí. S manželom mala dvoch synov, boli by mali troch, ale Hugh zomrel krátko po narodení.

 

Jane Austen aj sestry Brontëové umreli všetky pomerne mladé. Na rozdiel od nich si Lucy Maud Montgomery požila relatívne dlhých 67 rokov. Po smrti sa opäť raz vrátila na Ostrov princa Eduarda, je pochovaná blízko domu, v ktorom vyrastala. Jej rodný dom dnes môžete navštíviť, ak tam budete náhodou mať cestu. Je z neho múzeum, v ktorom vystavujú napríklad autorkine svadobné šaty a denníky zo študentských aj učiteľských čias.

 

Zdroje: tourismpei.com, imdb.com, lmmontgomery.ca, imdb.com, huffingtonpost.ca, imdb.com







Môžete sa prihlásiť cez naše konto, alebo Facebook. Získate ikonku, vlastné meno, súkromné správy, a aj možnosť odpovedania na príspevky.
Meno:
ODOSLAŤ
:)
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
vaše novinky zo sveta zábavy
sector logo
network
Pikosky.sk 2020 redakcia@pikosky.sk