Slávne súrodenecké trio

pridal NoName 4.8.2019 o 19:00

Nejde o Jonas Brothers.

Fanúšičkám tohto rodinného boybandu sa ospravedlňujem, na mysli mám ženské zoskupenie. Konkrétne trio spisovateliek. Kto tipuje (alebo už podľa obrázku uhádol) sestry Brontëové, ten získava bezvýznamné plus na tabuľu. Práve Emily by 30.7. na torte sfukovala 201 sviečok, tak prečo o nej nenapísať. No ale kde by sme boli, keby sme si nepripomenuli aj jej podobne literárne založené sestry Charlotte a Anne? Takže tie sa pri sestrinom jubileu zvezú tiež.

Začnime ale oslávenkyňou. Okej, to je možno trochu morbídne, predsa už neoslavuje. Tak teda poviem, že začneme Emily. Tá sa narodila ako piate dieťa Patricka a Marie a kreativita sa u nej prejavila už vo veku 14 rokov. Vtedy si so sestrou Anne v roku 1833 vymysleli ostrov Gondal a práve táto imaginárna krajina sa stala predmetom ich prózy (ktorá sa ale bohužiaľ nezachovala) a poézie. Sestry na písanie poézie nezanevreli ani vo vyššom veku, v roku 1846 vyšla zbierka básní všetkých troch sestier s názvom Poems, by Currer, Ellis, and Acton Bell. Predchádzala tomu menšia dráma, keď Charlotte objavila básne Emily a bez dovolenia si ich prečítala. Emily to (celkom logicky) naštvalo, a konflikt musela upokojovať najmladšia Anne. Záverom ale bolo rozhodnutie, že básne by mali byť vydané, pričom prišupli sa k nim aj tie od Charlotte a Anne. No a o rok neskôr bolo vydané ďalšie dielo, ktorého autorkou bola tentoraz výlučne Emily. Vlastne, to nie je tak úplne presné. Na mieste autora sa skvel jej pseudonym, Ellis Bell. Kniha? Wuthering Heights, alias Búrlivé výšiny.

Vyhľadajme si na youtube Kate Bush a jej pesničku a v krátkosti si pripomeňme dej. Cathy Earnshaw a jej neoficiálne adoptovaný brat Heathcliff sú najlepší kamaráti, ktorí sa radi naháňajú po yorkshirských vresoviskách. Raz spolu špehujú snobov Lintonovcov a keď si ich tí všimnú, dvojica sa snaží utiecť. Heathcliffovi sa to podarí, ale Cathy nie, pohryzie ju lintonovský pes. Dokopy sa preto musí dávať práve v dome svojich nepriateľov. Čas, ktorý s nimi strávi, ju zmení a tak keď sa s Heathcliffom opäť stretne, už je z nej kultivovaná dáma, ktorá sa s ním nechce zabávať ako kedysi. Vydá sa za Edgara Lintona a Heathcliff prisahá pomstu. Ešte väčšiu pomstu prisahá, keď Catherine skoná. S tým sa spájajú tie známe výroky ako „Prečo si zradila vlastné srdce, Cathy?“ a „Svojho vraha milujem, ale tvojho? Ako môžem?“. A aby sme si nepripomínali len výroky Heathcliffa, dajme si aj niečo od Cathy. Napríklad „Nelly, ja som Heathcliff!“ a „Neviem, z čoho sú stvorené duše, ale jeho a moja sú rovnaké!“. Ospravedlňujem sa, že to tu píšem po slovensky, a nie v originál angličtine. Ale ako 15-ročná som to prvýkrát čítala v materinskom jazyku (u babky na terase) a práve z toho posledného Cathyinho vyznania som mala až zimomriavky. A dúfala som, že raz tiež stretnem niekoho, kto bude mať dušu podobnú tej mojej. Keď bude kvôli láske ku mne zúfalo blúdiť po vresoviskách v daždi, to bude len bonus Ak ste dostali na túto romantiku chuť a akurát nemáte poruke knihu, existuje hneď niekoľko filmových aj televíznych spracovaní. Ja som videla dve. Najprv tú s Merle Oberon a Laurenceom Olivierom z roku 1939, ešte v čiernobielom prevedení. A potom druhú, už farebnú, kde si hlavné postavy zahrali Ralph Fiennes a Juliette Binoche. Práve k tejto verzii existuje veľmi známa hudba, ktorú skomponoval Ryuichi Sakamoto. Nie aby ste si to pomýlili s hudbou z filmu The Last Emperor, za ktorú je tiež zodpovedný Ryuichi!

Búrlivé výšiny vyšli síce v decembri 1847, ale neboli v tom roku jediným brontëovským románom. Pod ten októbrový sa podpísala najstaršia z trojice sestier, Charlotte (alias Currer Bell). Asi viete, že mám na mysli Jane Eyre, aka Janu Eyrovú. Malú sirotu Jane jej nepríjemná teta pošle do školy Lowood, kde získava prvú kamarátku, Helen Burns, tá však čoskoro umiera na suchoty. O pár rokov neskôr Jane prijíma miesto vychovávateľky Adele Varens a sťahuje sa do panstva Thornfield. A práve tu stretáva Edwarda Rochestera. Ak je pán Darcy bad boyom v Pýche a predsudku, tak v príbehu Jane je ním práve Rochester. Je to taký prototyp byronovského hrdinu, vie byť nepríjemný, náladový a niekedy aj drzý (keď Jane krátko po zoznámení do tváre povie, že nie je nijaká krásavica). Ale aj tak na ňom niečo je, nie? Mimochodom, v knihe nebol ani on opísaný ako dvakrát pekný (a aj mu to Jane povie), ale to sa v mnohých filmových adaptáciách rozhodli odignorovať. A dobre spravili. Samozrejme, pri čítaní si môžete predstavovať svojho vlastného Rochestera (rovnako ako v prípade Darcyho ho budeme oslovovať pekne priezviskom). V mojej hlave vyzeral ako Kevin z Backstreet Boys v tom klipe Everybody. Nie keď bol oblečený ako Jekyll a Hyde, vtedy, keď mal tú bielu viktoriánsku košeľu (náušnicu som si pri čítaní odmyslela). Prečo? No lebo tiež som mala vtedy 15. Ale aby sme sa vrátili k pôvodnému Rochesterovi, po počiatočných problémoch si on a Jane vyznávajú lásku, už-už sa idú brať…ale zabráni im v tom taký malý, skutočne zanedbateľný problém. A síce, že jedna pani Rochesterová už existuje. Volá sa Bertha, je trochu šialená, a žije v podkroví Thornfieldu. Jane po tomto odhalení dvíha kotvy (asi ako by to urobila každá súdna ženská), ale určite viete, že to pre ňu a Rochestera napokon všetko dobre skončí. Kniha možno nie je plná takej vášne ako Búrlivé výšiny, ale postava Jane sa mi vždy veľmi páčila (to, aký vzťah mám k Rochesterovi, sme už vyriešili), najmä jej zmysel pre nezávislosť. A aby Jane Cathy Earnshaw nezávidela, spomeniem aj pekný výrok od nej: „Nie som vták a nechytila som sa do siete. Som slobodná ľudská bytosť s vlastnou vôľou, a vďaka nej vás teraz opúšťam“.

Týmto sme pokryli dve tretiny Brontëovie spisovateľského klanu, ostáva už len najmladšia Anne s aliasom Acton Bell. Keď sa hovorí o dielach sestier Brontëových, väčšine asi napadne buď Jane Eyre alebo Wuthering Heights. Myslím si však, že tvorba Anne rozhodne za spomenutie stojí tiež. Najmä jej román The Tennant of Wildfell Hall (Nájomníčka vo Wildfell Hall) si zaslúži pozornosť. Anne v ňom totiž písala o mladej Helen, ktorá sa rozhodne opustiť svojho manžela alkoholika a plánuje si zarábať na živobytie sama, ako maliarka. Na viktoriánske Anglicko 19-teho storočia dosť prelomová téma, aj preto je román považovaný za jeden z tých prvých feministicky ladených vôbec. Číta sa možno trochu ťažšie, pretože je koncipovaný ako séria listov, ktoré si medzi sebou postavy vymenili, ale stojí to za to.

Smutným faktom ostáva, že nijaká z troch sestier sa neprešvihla cez prah štyridsiatky. Emily umrela ako prvá, takmer presne rok po vydaní Búrlivých výšin. Mala 30 rokov a 29-ročná Anne ju nasledovala o pár mesiacov (obe mali tuberkulózu). Najstaršia Charlotte si teda prežila smrť oboch sestier a ako jediná z nich sa stihla vydať, spravila tak v roku 1854. Žiaľ, túto zmenu v osobnom živote si veľmi nestihla užiť a v istom zmysle si práve manželstvom podpísala ortieľ smrti. Krátko po svadbe otehotnela a zomrela ako 38-ročná v dôsledku komplikácií. Takmer určite sa u nej totiž prejavili príznaky hyperemesis gravidarum, čiže veľmi silnej nevoľnosti. Dehydratácia a podvýživa, ktorú nevoľnosti spôsobili, mali prispieť k jej predčasnej smrti. Ktovie, ako by zase sestry Brontëové prispeli do literatúry, keby mali ešte viac času a možností. Asi sa však zhodneme na tom, že ich diela boli a aj dodnes sú srdcovkami mnohých z nás. A možno aj na tom, že aspoň do istej miery ovplyvnili náš vkus na mužov.

P.S. Mojou ďalšou srdcovkou je istá ryšavá sirota z Avonlea. Takže keď vydržíte, budú nielen zuby, ale aj táto slávna rozbíjačka tabuliek o hlavy drzých chlapcov.

Zľava doprava: Anne, Emily a Charlotte. Obraz namaľoval ich brat Patrick Branwell približne v roku 1834 a určite vám neunikne obrys postavy medzi Emily a Charlotte. Malo ísť o Branwellov autoportrét, no nakoniec sa rozhodol premaľovať sa stĺpom, aby obraz nebol príliš preplnený. Priestor tak prenechal len svojim sestrám, gentleman jeden.

Táto maľba by tiež mala zobrazovať sestry Brontëové (zľava: Emily, Charlotte a Anne). Autorom je podľa všetkého Edwin Landseer a o tomto jeho diele sa dosť dlho nevedelo. Za jediný obraz troch sestier bol roky považovaný výtvor Branwella.

Tento idealizovaný portrét Charlotte si pamätám ešte zo stredoškolských hodín literatúry. Keďže si požila o niečo dlhšie ako jej sestry, stihla ešte v roku 1849 vydať román Shirley, rok pred svadbou román Vilette a na konte má aj román The Professor. Inak Charlotte prišla o všetkých súrodencov v rozmedzí ôsmich mesiacov (Branwell zomrel v septembri 1848, Emily v decembri toho istého roku a Anne v máji 1849), takže roky 1848 a 1849 museli byť pre ňu obzvlášť smutné. Radosť do života jej priniesli až zásnuby a svadba. Hoci si musela trochu zvykať na okresanie nezávislosti, ktoré po svadbe nasledovalo, manželský život sa jej páčil. Bohužiaľ, ako už vieme, Charlotte a Arthur Bell Nicholls si svoj vzťah užiť príliš nestihli.

Prostredná Emily bola vraj tichá, rezervovaná a zanechala po sebe len minimum korešpondencie. Dokonca ani nie je isté, či je tomto obraze ona, alebo Anne.

Najmladšia Brontëová. Nakreslila ju Charlotte, takže tejto podobe tiež nemôžeme stopercentne veriť, sestre mohla prilepšiť. Anne v roku 1847 vyšiel román Agnes Grey, ktorý rozpráva príbeh guvernantky Agnes. Pri jeho písaní sa mala autorka inšpirovať svojimi vlastnými skúsenosťami s týmto zamestnaním. O rok neskôr nasledovala kniha The Tennant of Wildfell Hall. A práve tá je do veľkej miery dôvodom, prečo Anne trochu zaostáva za slávou Emily a Charlotte. Jej najstaršia sestra totiž považovala tento román za príliš šokujúci a vymykajúci sa vtedajším konvenciám (najmä kvôli zobrazeniu alkoholizmu a ženy, ktorá opúšťa manžela). Preto po smrti Anne zabránila tomu, aby bol opäť vo veľkom vydaný.

Merle Oberon a Laurence Olivier ako Cathy a Heathcliff. V kuloároch sa šepká, že Oliviera trochu nasr…dilo, že jeho vtedajšia priateľka Vivien Leigh za úlohu vo filme Odviate vetrom získala Oscara a on to s týmto dotiahol len na nomináciu.

Ralph Fiennes a Juliette Binoche ako ich modernejšie verzie z roku 1992. Len sa pozriem na fotku a už počujem tú Ryuichiho melódiu. Tuuurururuututuuu….Inak, viete, že zosnulý herec Heath Ledger dostal svoje meno práve podľa postavy Heathcliffa? Jeho sestra sa zase volá Kate.

Aby sme zachovali rôznofarebnosť filmových verzií, tu máte čiernobielu Jane Eyre z roku 1943. Jane si zahrala Joan Fontaine, sestra herečky Olivie de Havilland. Tú môžete poznať ako dobrú a trochu nudnú Melanie z filmu Odviate vetrom. Joan si úlohu podobnú Jane Eyre vyskúšala aj vo filmovom spracovaní románu Rebecca. Jej manžela tam stvárnil Laurence Olivier. Ale to všetko spolu krásne súvisí, čo? A Rocherster na tejto fotke nie je nik iný ako Orson Welles. Pri tejto voľbe som trochu na vážkach. Welles dosť dobre vystihol Rochesterovu autoritatívnu a trochu nevrlú stránku, akurát nikdy mi nepripadal atraktívny. Možno má teda táto jeho verzia blízko k tomu, ako Rochestera videla sama autorka.

Malá Jane a jej kamarátka Helen Burns. Teda Peggy Ann Garner a Elizabeth Taylor, ktorá už v mladosti disponovala výrazným obočím. Alebo si ho už v mladosti maľovala?

Michael Fassbender a Mia Wasikowska vo verzii Jane Eyre z roku 2011

No Kevin Richardson to síce nie je, ale beriem aj Fassbendera. Za mňa je to od Wellesa zlepšenie. A to najmä po vizuálnej stránke veľké. Pamätám si, keď na univerzite spolužiačka do prezentácie o Jane Eyre vložila fotku Fassbendera z vtedy čerstvého filmu, tuším aj konkrétne túto. Všetky v triede (na tento predmet sa nezapísal ani jeden chlap) sme potešene zareagovali. Aj pani profesorka.

Nielen ich príbehy, ale aj sestry samotné to dotiahli na filmové plátna. Charlotte, Emily a Anne si vo filme Devotion zahrali Olivia de Havilland (zasa ju tu máme), Ida Lupino a Nancy Coleman. Len teda ten príbeh má s realitou pramálo spoločné.

Francúzi nezaháľali a prišli s vlastným filmom o sestrách. Tentokrát ich stvárnili Isabelle Adjani, Isabelle Huppert (pár rokov dozadu jej Emma Stone vyfúkla Oscara) a Marie-France Pisier.