Alan Turing, muž ktorý zachránil milióny životov

pridal NoName 12.8.2019 o 20:07

A nikto mu za to nepoďakoval.

Dnes to na pikoškách bude radosť iná, bude to smútok. Presne táto emócia ma totiž chytá, keď sa prehrabávam biografiami geniálneho matematika a kryptografa Alana Turinga.

Alan Mathison Turing sa narodil v Londýne v júni 1912 ako mladší syn manželov Turingovcov. Jeho rodičia patrili k vyššej strednej triede a tak nemali problém zabezpečiť synom adekvátne vzdelanie. Turingov otec slúžil v armáde, dedo z maminej strany bol inžinierom železničnej spoločnosti v Indii. Alan teda pravdepodobne podedil gény z maminej strany.

Turingovi učitelia veľmi rýchlo pochopili, že majú do činenia so skutočným talentom. V šestnástich rokoch dokázal pochopiť prácu Alberta Einsteina a snažil sa jeho tvrdenia spochybniť. Nastúpil na internátnu školu v Sherborne a okrem vedomostí tu získal aj prvé skúsenosti s láskou. Jeho spolužiakom sa stal istý Christopher Morcom, s ktorým Alana spájalo silné priateľstvo a pravdepodobne aj láska.

Áno, Alan Turing bol homosexuál a jeho život bol tragický a nenaplnený práve kvôli jeho orientácii. Ale to predbieham, poďme pekne po poriadku. Christopher Morcom, Turingova prvá láska, bohužiaľ zahynul ako 19-ročný na tuberkulózu, ktorú údajne chytil z infikovaného mlieka. Turinga jeho smrť veľmi zasiahla a o tom húževnatejšie sa ponoril do sveta vedy.

V roku 1936 sa mu podarilo definovať teoretický počítač, tzv Turingov stroj, podľa ktorého boli neskôr vytvorené prvé počítače. Fascinovala ho predstava stroja, ktorý by dokázal vypočítať všetky zadané úlohy. Tieto, zatiaľ len teoretické poznatky, sa mu neskôr podarilo pretaviť do konštrukcie dešifrovacieho stroja s názvom Bombe. Tento prístroj umožnil Britom prelomiť šifrovací kód Enigma, ktorým nemecké vojská šifrovali správy o svojom ďalšom vojenskom postupe. Od roku 1940 dokázali Briti vďaka práci Turinga a jeho kryptografického tímu, prekladať nemecké šifrované správy a predvídať tak Hitlerove ďalšie kroky. Aj vďaka tomu sa spojencom podarilo v roku 1945 Nemecko poraziť. Podľa odhadov ušetril Turing svojim vynálezom 14 miliónov ľudských životov a skrátil 2. svetovú vojnu o dva roky.

Namiesto ovácií a privilegovaného života, v ktorom by sa mohol venovať vede, ho však čakala len nenávisť, nepochopenie a napokon aj smrť. Alan Turing nemohol nikomu povedať o svojom úspechu, pretože jeho práca bola prísne tajná. Utajenie pokračovalo aj počas studenej vojny a tak sa verejnosť o tomto géniovi dozvedela až dávno po jeho smrti.

Turing sa nemohol nikomu zdôveriť ani so svojou orientáciou. Počas vojny a ešte aj dlho po nej bola homosexualita považovaná za zvrátenú a chorú. V roku 1941 požiadal Alan Turing o ruku svoju kolegyňu Joan Clarke, ktorá s ním spolupracovala na rozlúštení Enigmy. Ich zasnúbenie však netrvalo dlho, Alan sa jej napokon priznal, že je homosexuál a tak zo svadby zišlo. V roku 1952 nadviazal Turing vzťah s 19-ročným mladíkom Arnoldom Murraym. O niekoľko týždňov neskôr sa do Turingovho domu vlámali zlodeji, mladý Alanov milenec s nimi pravdepodobne spolupracoval. Turing nahlásil zločin na polícii a počas vyšetrovania sa priznal, že je homosexuál. V tom čase bola vo Veľkej Británii homosexualita trestným činom a Turing dostal na výber. Buď pôjde do väzenia alebo dobrovoľne podstúpi kastráciu. Alan Turing si zvolil kastráciu. Dostal silnú dávku syntetického estrogénu, čo ho v podstate zmenilo na kastráta a jeho telo získalo mnohé ženské znaky. Turing to psychicky nezvládol a dva roky po kastrácii spáchal samovraždu. Spôsob jeho odchodu zo sveta je zvláštne poetický. Otrávil jablko kyanidom a zjedol ho.

Trvalo veľmi dlho, kým Turing dostal zaslúžené uznanie. Kráľovná Alžbeta mu udelila milosť až v roku 2013. Spolu s milosťou dostal aj ospravedlnenie za dlhoročné prenasledovanie a odsudzovanie. A ja si tak vravím, že by ho to možno aj potešilo. Celý život túžil po tom, aby ho spoločnosť prijala a napokon sa to podarilo. Síce 50 rokov po smrti, ale predsa.

Alana Turinga stvárnil vo filme The Imitation Game (po slovensky Kód Enigmy) Benedict Cumberbatch a za svoj výkon získal nomináciu na Oscara. Zlatú sošku mu vyfúkol Eddie Redmayne, ktorý ju dostal za stvárnenie iného známeho vedca, Stephena Hawkinga vo filme The Theory of Everything.

Alan Turing umrel v roku 1954. Mal iba 41 rokov. Uvažujem, koľko toho ešte mohol dať ľudstvu, keby žil dlhšie. Mnohí ho považujú za zakladateľa informatiky ako takej a hovorí sa o ňom, že jedným z dôvodov, prečo nebol počas života až taký uznávaný je ten, že mu vlastne nikto nerozumel. Pokorne sa pridávam do tejto partie.

15-ročný Alan Turing na fotke z internátnej škole Sherbourne.