Michaela Jacksona zavraždili

Prezradila to jeho dcéra Paris v rozhovore pre Rolling Stone magazín.

Paris sa čoraz častejšie objavuje v médiách a záujem o jej osobu sa rozhodla využi. Poskytla exkluzívny rozhovor pre magazín Rolling Stone, v ktorom prehovorila o svojom živote, o živote s jej tatkom Michaelom, ale aj o jeho smrti. S tou nie je dodnes vyrovnaná. Na ruke nosí náramok, ktorý si Michael kúpil v Afrike a mal ho na sebe, keď zomrel. Paris ho nosí neustále, pretože stále vonia ako on. Na otca spomína len v superlatívoch, je pobúrená tým, že žudia veria tomu, že sexuálne zneužíval deti a stojí si za tým, že to tak nebolo. Rovnako si stojí aj za tým, že ho zavraždili. Čo ešte magazínu prezradila?

…o tom, ako sa vyrovnáva s otcovou smrou:

„Všetci stále hovoria, že čas lieči. Ale nie je to tak. Akurát si na to zvyknete. Zvyknete si na život s myšlienkou, že ste stratili jedinú vec, ktorá bola pre vás dôležitá. Takže sa pohnete vopred s tým, že čokožvek zlé sa stane, nič horšie sa už sta nemôže. Takže viete, že to zvládnete. Stále ho pri sebe cítim.“

…o jej pokuse o samovraždu (mala 15 rokov):

„Nenávidela som sa. Mala som nízke sebavedomie a myslela som si, že nič čo urobím, nebude dobré, že si už nezaslúžim viac ži. Pokúsila som sa o to viackrát, ale len ten jedenkrát sa to dostalo na verejnos.“

…o tom, že keď mala 14 rokov, znásilnil ju cudzí človek:

„Nechcem zachádza do detailov. Ale nebol to príjemný zážitok a bolo to pre mňa ažké. V tom čase som o tom nikomu nepovedala.“

…o jej živote so slávnym otcom:

„Myslela som si, že sa volá otec, ocko. Nevedeli sme, kým vlastne je. Ale bol pre nás celým svetom. A my zas celým jeho svetom. Mali sme vlastne celom normálny život. Chodili sme do školy každý deň a museli sme poslúcha. Keď sme poslúchali, každý druhý víkend sme si mohli vybra, či pôjdeme do kina alebo do zoologickej pozrie sa na zvieratá. Ale keď sme neposlúchali, nič z toho sme robi nemohli.“

…o tom, či je Michael jej biologickým otcom:

„Je to môj otec. Vždy to bude môj otec. Vždy ním bol a vždy ním bude. źudia, ktorí ho naozaj dobre poznali, hovoria, že ho vo mne vidia natožko, až je to strašidelné. Som černoška. Otec sa mi zvykol pozrie do očí a hovori mi: „Si černoška, buď hrdá na svoje korene.“ Je to môj otec, prečo by mi klamal? Takže som mu verila. Neviem o tom, že by mi niekedy klamal. Veža žudí si myslí, že som beloška. Mám svetlú ple a hlavne odkedy mám prefarbené vlasy na blond, vyzerám, akoby som pochádzala z Fínska alebo odkiaž.“

…o jej vzahu s mamou, ktorú po otcovej smrti vyhžadala:

„Keď som bola naozaj vežmi malá, moja mama neexistovala. Neskôr som si uvedomila, že muž nemôže porodi diea, a tak som sa opýtala brata: „Musíme ma nejakú mamu, nie?“ Tak som sa opýtala otca. Povedal, že áno. Opýtala som sa, ako sa volá, a povedal mi, že Debbie. OK, viem jej meno, pomyslela som si. V čase, keď mama prišla do môjho života, nebol to vzah mamy s dcérou. Bol to skôr vzah dvoch dospelých žudí.“ 

…o tom,  či jej otca zabili:

„Jednoznačne. Je to očividné. Všetko na to ukazuje. Znie to síce ako totálna konšpiračná teória a ako úplná blbos, ale skutoční fanúšikovia a rodina to vedia. Stále naznačoval, že po ňom niekto ide. Až raz povedal: Jedného dňa ma zabijú.“

…o tom, kto sa ho chcel zbavi:

„Veža žudí. Samozrejme, že chcem spravodlivos, ale je to ako hra šachu. A snažím sa to rozohra správne. A to je všetko, čo k tomu môžem teraz poveda.“

Paris s Michaelom