Chalani z Polemicu žijú svoj sen

pridal dominique 23.4.2013 o 5:00

Skupina Polemic je na hudobnej scéne už pekných 25 rokov. Pri tejto príležitosti im vyšiel nový album, a tak sa chalani vydali na turné naprieč Slovenskom. So sugar sme mali tú česť, chvíľku s nimi posedieť a čo-to sa ich opýtať.

Skupinu vám asi predstavovať nemusím. Hity ako Komplikovaná či Ona je taká pozná každý, bez ohľadu na to, či je fanúšik SKA. Vďaka novému albumu HEY! BA-BA-RE-BOP pribudli na ich konte ďalšie skvelé pesničky. Nájdete ich aj na ich stránke www.polemic.sk. Odporúčam krásnu Kamarát z ďaleka či piesne Dáma, alebo Baba ryba.

Z mnohopočetnej skupiny nám na naše zvedavé otázky odpovedali Peter Opet, Michal Novácky a Braňo Bajza.

V čom je nové CD iné ako to predošlé?

Peter: Vždy sa snažíme, aby každé CD bolo iné – sú tam iné pesničky, ku ktorým sme aj inak pristupovali. Prvýkrát sme ho nahrávali v novom vlastnom štúdiu (One Love Studio), ale to bežný poslucháč nerozozná. Účinkujú na ňom hostia, ktorých sme doteraz na albume nikdy nemali a je ich tam požehnane. Snažili sme sa dostať zo seba to najlepšie, čo sme vedeli.

Mišo: Snažili sme sa spraviť jednoduché pesničky, ktoré vyzvú ľudí do tanca, prípadne ich budú počúvať na nejakej chate, v aute či na nejakej párty.

Odkiaľ čerpáte inšpirácie?

Mišo: Inšpirácia prichádza rôzne. U každého inak – zo všedného života, zo situácií, ktoré nás stretávajú každý deň. Napríklad konkrétne text na pieseň Kamarát z ďaleka, ktorú naspieval Robo Grigorov, mi napadol v súvislosti s jedným mojim veľmi dobrým kamarátom, ktorý už nie je medzi nami. Akoby sa mi prihovoril, ozval sa mi z ďaleka a s ktorým sa možno raz stretnem…

Aký je recept na to, že deväť chalanov sa dokáže zhodnúť a pritom sa nezabiť?

Mišo: Recept je tajný. Necháme si ho pre seba. Dôležité je, že sme jeden tím, držíme pokope. Každý má slovo za seba, rešpektujeme sa, máme demokraciu. Keď sa niečo deje, každý má právoplatný hlas – hlasujeme a dohodneme sa.

Braňo: Ja som si preskákal viaceré zmeny v kapele, keď nejakí ľudia odišli a boli nahradení druhými. Keď sme sa rozhodovali koho vybrať, dôležité bolo hudobnícke kritérium, ale nebolo jediné. Rovnako dôležité bolo, aby dotyčný bol naša krvná skupina, nie nejaký čudák. Musel to byť človek, s ktorými si vieme predstaviť fungovanie.

Peter: Každý z nás si uvedomuje, že musíme ťahať za jeden povraz. Každý z nás si uvedomuje, že nie je ani fenomenálny inštrumentalista, ani fenomenálny spevák. Všetko podriaďujeme celku.

Na hudobnej scéne ste už 25 rokov. Čo by ste odkázali svojmu o 25 rokov mladšiemu ja?

Peter: Ja by som si povedal, že som sa mal viac venovať hudbe. Keď je človek starší, už nemá čas tak cibriť techniku hrania a spevácku techniku. Veci, ktoré by sa nám teraz možno zišli a na ktoré som mal more času, keď som bol tínedžer. Vtedy som netušil, že zakotvím v nejakom Polemicu…

Mišo: Ja som mal vtedy tri roky. Teš sa brácho, budeš robiť to, čo ťa baví.

Braňo: V konečnom dôsledku by som si nič nevyčítal. Skôr by som sa možno odhováral. Počuj, čaká Ťa deväť rokov, kým vydáš prvý album, potom príde aké-také uznanie. To by bolo možno zaujímavé aj sfilmovať. Cesta Polemicu. My sme boli typická garážová kapela. Vydržali sme, bavilo nás to.

A kde sa vidíte o 25 rokov?

Peter: V Negrile na pláži, za sebou môj vlastný päť hviezdičkový hotel. Obsluhuje ma môj vlastný personál, ja to tam celé vlastním. To sú samozrejme nereálne sny. Pri SKA sa dá zostarnúť a dúfam, že zostarneme so cťou.

Máte nejaké idoly? S kým by ste si radi zahrali?

Mišo: Ja by som si rád zahral s Penelope Cruiz.

Peter: S ktorýmkoľvek potomkom Boba Marleyho. Máme veľa snov. S niektorými hudobníkmi sme sa už stretli na rôznych festivaloch, s inými sa dúfam ešte stretneme.

Braňo: Žijeme si svoj sen.