Reisér Christopher Nolan, ktorý posledné mesiace pracoval s Heathom Ledgerom na Batmanovom filmovom pokračovaní The Dark Knight, si v článku pre časopis Newsweek uctil spomienku zosnulého herca dojemným ohliadnutím sa na ich spoločné chvíle počas nakrúcania. Celý text si môete prečíta v origináli na tomto linku, alebo v preklade v pokračovaní.
Jedného večera, ako tak stojím na ulici LaSalle v Chicagu a snaím sa pripravi záber do filmu The Dark Knight, objaví sa mi pred očami jeden z asistentov tábu na skateboarde. Potichu preklínam moment, keď Heath po prvýkrát prezlečený za Jokera nabehol na plac na jeho skateboarde. Robil som si starosti, ako budú fanúikovia reagova na Jokera na skateboarde, ale v skutočnosti to malo za následok zvýený výskyt skateboardov medzi mladími členmi tábu. Keby ste sa tých chlapcov spýtali, prečo si priniesli svoj skateboard do práce, úprimne by vám odpovedali, e nevedia prečo. To je skutočná charizma, neviditežná a tak prirodzená ako zemská príalivos. Heath bol taký.
Heath sral kreativitou. Bolo to cíti v kadom jeho geste. Raz mi povedal, e medzi filmami, kým sa ujme novej postavy, rád počká, kým opä nemá to nutkanie tvori. Kým to opä nepotrebuje. Tento svoj postoj prináal na plac kadý deň. Nie je veža hercov, ktorý vás prinútia cíti sa previnilo za to, e sa saujete na to, e môete robi najlepiu prácu na svete. Heath bol jeden z nich.
Jedného dňa on a ete jeden herec točili zloitú scénu. Mali sme na to dva dni a na konci prvého dňa spolu niečo naozaj nali. Heath sa bál, e keď teraz prestaneme, stratí to a u to nebude ono. Chcel aby sme pokračovali a dokončili to. Je aké, poiada táb aby pracoval nadčas, keď vetci vieme, e máme dos času dokonči to zajtra. Ale vetci pochopili, e Heath mal v tom momente so svojou postavou niečo výnimočné a e sme to museli zachyti, kým to nezmizne. Mesiace neskôr som sa dozvedel, e keď Heath v tú noc odchádzal, potichu sa poďakoval vetkým členom tímu za to, e pracovali dlhie. Potichu. Nesnail sa tým nič dokáza, bol len vďačný za monos, ktorú mu dali aby mohol tvori.
Noci v uliciach Chicaga boli plné kaskadérskych kúskov. Pre herca to môu by nudné chvíle, ale Heath tým bol fascinovaný a nadene prijal nae pozvanie, viez sa s nami v aute s kamerou, keď sme naháňali autá vo filmovej premávke. Nelo mu len o vzruenie z jazdy, chcel by toho súčasou. Chcel by súčasou vetkého. Zobral do auta aj svoj laptop a v uháňajúcom aute sme si pozreli dve veci, na ktorých pracoval. Krátke filmy, ktoré nakrútil, vzruujúce a nezabudnutežné. V porovnaní s nadením ktoré z nich bolo cíti som si pripadal uahaný a nezáivný. Nikdy som sa necítil taký starý, ako keď som sledoval Heatha ako rozvíja svoj talent. V tú noc som mu dal ponuku (vedomý si, e ju neprijme), e kžudne môe prís na plac keď bude ma vožný deň, a môe sa pozrie čo tu stvárame.
Keď po nakrúcaní začnete striha film, cítite zodpovednos voči hercovi, ktorý vám veril. A Heath nám dal vetko. Keď sme začali striha, uvaoval som nad kadým záberom, ktorý sme vybrali, nad kadým obrázkom, ktorý sme vystrihli. Predstavoval som si, ako mu prvý krát premietneme hotový film, sediac tri-tyri rady za ním, sledujúc kadý pohyb jeho hlavy v snahe zisti, čo si myslí o tom, čo sme spravili s tým vetkým čo nám dal. Toto premietanie sa teraz nikdy neuskutoční. Vidím ho kadý deň v strini. Skúmam jeho tvár, jeho hlas. A strane mi chýba.
Spä na ulici LaSalle, som sa otočil k môjmu asistentovi a povedal mu, aby odviedol na bok toho chlapca na skateboarde. A v tom som si uvedomil, e to je Heath, s hlavou skrytou pod čiapkou. Priiel cez jeho vožný deň, aby ma zobral za slovo s mojou ponukou. Nemôem si pomôc a usmejem sa.
