Starina na víkend

pridal kiwi 30.11.2019 o 16:54

Inak známa aj ako Cary Grant.

Zlatú éru Hollywoodu mám rada a jedným z jej hlavných predstaviteľov bol práve herec Cary Grant. Ten je mojím najväčším obľúbencom daného obdobia a navyše len toť nedávno uplynulo 33 rokov od jeho smrti. A to je, myslím, dosť dôvodov na to, aby som ho prepašovala aj sem na Pikošky.

Cary Grant je možno zaujímavé meno, ale v skutočnosti tento pán disponoval ešte zaujímavejším. Úplne prapôvodne bol totiž Archibald Alec Leach z Bristolu. Archieho detstvo nebolo práve najkrajšie, otec bol alkoholik a matka trpela depresiami, spôsobenými smrťou prvého syna, Johna. Keď sa v roku 1913 9-ročný Archie vrátil zo školy, otec mu oznámil, že mu mama odišla na dovolenku do prímorského strediska. V skutočnosti však v tom čase už bola v psychiatrickej liečebni a Archie pravdu zistil až omnoho neskôr. S otcom to potom vydržal len ďalších päť rokov, v 14-tich z rodičovského domu odišiel a ako žonglér sa pridal ku skupinke londýnskych komikov a akrobatov. V Londýne sa naňho nalepil aj Cockney, teda prízvuk tamojšej nižšej triedy. Spomínam ho preto, lebo u Granta (teda keď už to nebol Archie, ale Cary) bol neskôr prízvuk dosť dôležitý. Medzitým si dajme mlaďasa Archieho, pozor, nemýliť s tým zo seriálu Riverdale!

V roku 1920 bol Archie jedným z ôsmich chlapcov, ktorých zo zoskupenia Bob Pender Troupe vyslali účinkovať do Ameriky, konkrétne na Broadway. Nielenže sa mu Amerika zapáčila, aj on sa zapáčil jej, v roku 1932 podpísal zmluvu so spoločnosťou Paramount Pictures. S hereckými výkonmi bola spoločnosť spokojná, prekážala jej iná vec. Meno. Archibald Leach sa filmovej hviezde skrátka nehodilo, takže v tomto bode prestal existovať Archie Leach….a narodil sa Cary Grant.

Nasledovali najprv vedľajšie úlohy vo filmoch, zahral si napríklad s Marlene Dietrich v Blonde Venus, a s Mae West v roku 1933 hneď v dvoch – She Done Him Wrong a I’m No Angel. Z prvého menovaného filmu pochádza známa hláška: „Why don’t you come up some time and see me?“ Mae to povedala Carymu a neskôr tvrdila, že to ona ho objavila. Celkom pravda to nie je, keďže už predtým filmy natočil, ale dobre. Snímky s Mae boli veľmi úspešné a teda logicky zvýšili záujem Hollywoodu o Caryho Granta, takže hoci ho neobjavila, spolupráca s ňou mu pomohla.

V roku 1935 prišla spolupráca s ďalšou herečkou a bola to len prvá zo štyroch, ktoré absolvovali. Herečka bola Katharine Hepburn a film Sylvia Scarlett. Komerčne to síce príliš nevyšlo, ale kritici boli z Caryho nadšení, v roku 1938 si to teda s Katharine zopakoval v komédii Bringing Up Baby. Katharine síce hrať ozaj vedela, ale so žánrom komédie mala dosť problém, tak ju Cary musel trochu zaúčať. Výsledný efekt je dobrý a kritici si to mysleli tiež, ale po finančnej stránke to bola zase raz bieda. S filmom Holiday to bolo to isté, len v bledomodrom, takže v tomto bode už Katharine obviňovali z neúspechov týchto filmov. Dvojici Cary a Hepburn sa skóre podarilo otočiť až v roku 1940 filmom The Philadelphia Story, ktorý bol konečne aj finančným úspechom (samozrejme, kritici výhrady nemali). O Tracy, v podaní Katharine, tu mali záujem hneď traja muži, z ktorých jedného si zahral Cary. Jeho herecký výkon bol zo všetkých troch nápadníkov najvýraznejší, tak bolo celkom prekvapivé, že sa mu neušla nominácia na Oscara. Zato predstaviteľ druhého nápadníka, Jimmy Stewart, sošku získal. Táto výhra bola považovaná za akési nastolenie spravodlivosti – v Hollywoode prevládal názor, že si Stewart výhru zaslúžil za film Mr. Smith Goes to Washington a keď sa to nepodarilo, dočkal sa jej o rok neskôr. Vidíte, aké je to tam úžasne fér…no nič, poďme ďalej.

Mladý Cary a jeho objaviteľka Mae West. Tu niekde ho pozýva k sebe tou známou hláškou

S Katharine Hepburn v Bringing Up Baby

Cary, Katharine a Jimmy Stewart v The Philadelphia Story

Zaujímavým Caryho filmom je aj His Girl Friday, v ktorom na seba s Rosalind Russell chrlia slová rýchlosťou blesku, až k tomu občas vážne človek potrebuje titulky. V tomto bode by sa asi patrilo vysvetliť ten prízvuk, ktorý som už trochu načala. Keďže Cary (ešte ako Archie) trávil čas v Londýne, rozprával s londýnskym prízvukom, ktorý už ale vo filmoch nemá. To, čo tam zaznieva z jeho úst, má dosť blízko k prízvuku, ktorému sa hovorí transatlantic (alebo mid-atlantic). Ide o kombináciu nóbl britského a amerického prízvuku, ktorú v 30-tych a 40-tych rokov herci bežne trénovali. Cary ale pochádzal z Anglicka a neskôr sa presťahoval do Ameriky, takže uňho bola táto kombinácia prízvukov skôr prirodzeným vyústením situácie ako nejakým krvopotným tréningom. Každopádne, mne je tento transatlantický prízvuk na počúvanie veľmi príjemný, hoci dnes ho už vo filmoch nenájdete.

V roku 1944 si Cary zahral vo veľmi vtipnom filme Arsenic and Old Lace a v tejto dekáde tiež nakrútil prvý z mnohých filmov s Alfredom Hitchcockom. Bol ním Suspicion s Joan Fontaine a nasledovali ďalšie: Notorious s Ingrid Bergman, To Catch a Thief s Grace Kelly a North by Northwest s Eve Marie Saint. Z posledného pochádza kultová scéna, v ktorej sa postavu Caryho snaží zraziť k zemi lietadlo. Hitchcockovi sa s Carym spolupracovalo dobre, odmenil sa mu tým, že ho obsadzoval do zaujímavých úloh. Herec obvykle stvárňoval síce zábavných, no takmer vždy veľmi slušných chlapíkov, Hitchcock v ňom ale videl aj potenciál na trošku temnoty. Postavy, ktorých sa Cary v Hitchcockových filmoch chopil, nikdy neboli vyslovene neslušné, ale vo viacerých momentoch mal človek pochybnosti, či vlastne stvárňuje hajzla, alebo nie (často sa táto dilema vyriešila až na konci). Carymu na rozšírenie záberu určite táto spolupráca padla vhod, koncom 50-tych rokov sa ale predsa len k romantickému žánru vrátil.

S Rosalind Russell v His Girl Friday. A vlastne Rosalind je aj tá Girl Friday. Ten pojem sa zvykol používať na označenie asistentky a áno, je odvodený od knihy Robinson Crusoe.

Cary a Grace Kelly. Čo sa vlastne rýmuje. Okrem iného mu to celkom vychádzalo na pekné filmové partnerky, beťárovi

Naháňačka v North by Northwest

60-te roky priniesli spoluprácu s Doris Day v That Touch of Mink a tiež s Audrey Hepburn v Charade. Pri tom druhom urobili scenáristi zaujímavú vec – Audrey mala v čase natáčania 33 rokov a Cary 59. Herec sa necítil v role zvodcu o toľko mladšej ženy komfortne, takže otočili scenár a Audrey sa vo filme snažila získať Caryho priazeň. Na ich slovný pingpong sa veľmi dobre pozerá, za mňa napriek tomu vekovému rozdielu fajn film. Bol aj jedným z Caryho posledných, v 60-tych rokoch sa stiahol do úzadia. V roku 1966 sa mu totiž narodila dcéra Jennifer a keďže mal vtedy 62 rokov, rozhodol sa sústrediť na ňu. Asi aby si ju aspoň trošku užil. Nasledujúce dve dekády boli preňho ťažké, postupne začali odchádzať jeho priatelia – umrel napríklad režisér Howard Hughes, herečka Grace Kelly, či Lord Mountbatten (fanúšikovia seriálu The Crown, prihláste sa!). Do istej miery ho mohli potešiť aspoň ocenenia Academy Honorary Award a Kennedy Center Honors. 29. 11. 1986 sa ale Cary po masívnej mŕtvici už neprebral z kómy. Vo filmoch však žije naďalej, tak si ho nejakým pripomeňte, aj ja si idem.

Rok 1957, film An Affair to Remember a jeden z mála prípadov, kedy je remake lepší ako originál. Film vznikol ešte ako čiernobiely v roku 1939, ale táto verzia sa mi páči viac. Ak ste videli Bezsenné noci v Seattli, sú inšpirované práve týmto filmom, kde sa do seba zamilovali Cary a Deborah Kerr

Film Charade, statočne zvádzajúca Audrey…

…a odmietavý Cary

S dcérou. Cary bol päťkrát ženatý, Jennifer má s treťou manželkou. Jeho veľkou láskou bola Sophia Loren, nakoniec sa ale vydala za iného. Napriek piatim manželstvám so ženami ale kolovali klebety, že Cary je v skutočnosti gay, on sám tvrdil, že proti gayom nič nemá, ale nepatrí k nim. V 80-tych rokoch o Caryho potenciálnej homosexualite zavtipkoval komik Chevy Chase, za čo ho herec zažaloval za ohováranie a Chevy musel svoje slová odvolať. Snáď niečo také nenapadne robiť Shawnovi Mendesovi, lebo to kým všetci odvoláme…

Rolu otca si Cary užíval, len teda škoda, že prišla až tak neskoro. Každopádne sa vyjadril, že Jennifer je to najlepšie, čo kedy vyprodukoval, čo tam po nejakých filmoch, tie sú nepodstatné.

S Ingrid Bergman, trošku ich už obrúsil zub času

Toto boli oni vo filme Notorious

S bradou by som už asi mala problém ho spoznať, ale tie okuliare sú fajn

A na záver návrat k starým zlatým časom

Mnoho kritikov tvrdilo, že Caryho úspech spočíval najmä v jednej veci. Nespoliehal sa na svoj vzhľad. Takže pre divákov bolo príjemné pozerať sa vo filme na pekného chlapa, ktorý sa nebral príliš vážne a ešte vedel byť aj vtipný. Aspoň pre mňa to príjemné skutočne bolo, páčilo sa mi jeho vystupovanie aj ten prízvuk…a hej, aj vzhľad.

Naklonená hlava, zdvihnuté obočie, vyvalené oči…áno, takto nejako to väčšinou vyzeralo

Na obrázku je síce hlavne Debbie Reynolds, ale vidíte, Caryho tam má zarámovaného na stole…Pointa je, že keď jej dcéra, Carrie Fisher, bojovala so závislosťou na LSD, mama sa jej rozhodla pomôcť naozaj kuriózne. Presvedčila Caryho, aby Carrie zatelefonoval a porozprával sa s ňou. Nielen preto, lebo mali podobné mená, ale hlavne preto, lebo Cary kedysi s LSD experimentoval tiež, mal jej teda vraj prehovoriť do duše. Možno teraz všetci traja kdesi na ten telefonát spomínajú.