Čiernobiela Gene Tierney

pridal kiwi 16.4.2020 o 20:43

Počas karantény teraz mám čas pozerať staré filmy a tak mi napadlo, že sme tu dlho nemali hviezdu klasického Hollywoodu. Asi každý pozná Katharine Hepburn, Ritu Hayworth a Lauren Bacall a netvrdím, že sa sem nikdy nedostanú, ale rada by som sa povenovala dáme, ktorá možno slávou za tými ostatnými trošku zaostáva. Mesdames et Messieurs, Gene Tierney.

Narodila sa 19. 11. 1920 a pomenovali ju po strýkovi. Takže odtiaľ sa zobralo to, pre ženu nezvyčajné, meno. Dnes by jej v tomto mohla konkurovať taká Blake Lively (a vlastne aj jej dcéra James). Gene pochádzala z pomerne bohatej rodiny, mohla si dovoliť študovať dva roky na strednej škole vo Švajčiarsku (na internáte vtedy bývala s dcérou Marlene Dietrich) a keď vyhlásila, že chce byť herečkou, otec jej povedal, že v tom prípade musí hrať v poriadnom divadle. Hrať síce začala v malom divadelnom štúdiu v Greenwich Village, no rýchlo sa dostala do toho poriadneho divadla. V roku 1938 už účinkovala na Broadwayi.

Jej výkony v divadle chválili, a v roku 1940 prišiel ďalší úspech. Hollywood. Ako začal príbeh Gene práve tam? Šéf štúdia 20th Century Fox ju videl hrať v divadle. Zapáčila sa mu, tak povedal asistentovi, aby si zapísal jej meno. Ale ten istý večer už asistentovi povedal, aby na tú ženskú z divadla zabudol, pretože našiel niekoho lepšieho, veľmi peknú slečnu, ktorá tancovala na párty v jednom newyorskom klube. Akurát, že aj to bola Gene Tierney. Ona sama povedala, že svoj výzor vedela veľmi ľahko zmeniť účesom, mejkapom a oblečením, čo sa jej ako herečke hodilo.

Hneď v prvom filme si zahrala s Henrym Fondom, bol to western s názvom The Return of Frank James. Napriek tomu nebolo všetko ideálne, keď Gene prvýkrát videla svoj debut, zvuk vlastného hlasu sa jej nepáčil. Vraj znel piskľavo ako hlas Minnie Mouse a tak sa Gene rozhodla začať fajčiť, aby si hlas prehĺbila. Asi aj toto jej pomohlo k tomu, aby ju začali obsadzovať do úlohy femme fatale. V takejto podobe si ju ja najviac pamätám z filmu Laura, ku ktorému je aj veľmi známa hudba. Osudová bola aj vo filme Leave Her to Heaven, dotiahla to až na nomináciu na Oscara. Mimochodom, tento film má veľmi rád Martin Scorsese, ktorý považuje Gene za nespravodlivo zabudnutú herečku zlatej hollywoodskej éry.

Ja som s ňou ešte videla celkom zaujímavý film Ghost and Mrs. Muir, kde si ona zahrala mladú vdovu a Rex Harrison ducha, ktorý sa jej zjavuje. Kto má radšej žáner film noir, môže okrem slávnej Laury skúsiť Whirpool, Night and Day, alebo Where the Sidewalk Ends.

A dajme si čosi aj o osobnom živote Gene. Všimla som si, že tu sú nejaké fanúšičky Agathy Christie (dúfam, že v nedeľu poobede tiež zapínate telku). Tak tie určite v smutnom príbehu Gene spoznajú dej jednej knihy o slečne Marplovej. Keď bola Gene prvý raz tehotná, ochorela na rubeolu. Podľa všetkého sa tak stalo preto, lebo jedna jej veľká fanúšička, ktorá akurát vtedy rubeolu mala, vykĺzla z karantény, aby sa mohla stretnúť sa so svojou modlou. Gene sa nakazila a dcéra Daria sa jej preto narodila hluchá, čiastočne slepá, s mentálnym postihnutím a väčšinu života strávila v ústave pre duševne chorých. Druhé tehotenstvo už skočilo šťastne, narodila sa jej zdravá Tina.

Otcom oboch dievčat bol kostýmový dizajnér Oleg Cassini, ktorého si Gene vzala ako 20-ročná. V roku 1948 sa plánovali rozviesť, nakoniec si to rozmysleli, ale kým mali pauzu, Gene sa stihla zapliesť s istým Johnom F. Kennedym. Údajne jej ale povedal, že to medzi nimi nie je vážne, mal politické ambície a herečka sa mu teda do života veľmi nehodila (ehm). V roku 1953 sa Oleg Cassini a Gene predsa len rozviedli a ďalším mužom jej života sa stal princ Aly Khan, ktorý bol akurát čerstvo po rozvode s Ritou Hayworth. S Gene boli zasnúbení, no až k oltáru to nedotiahli. Princov otec bol proti nim. Druhým manželom herečky sa tak v roku 1960 stal až ropný magnát W. Howard Lee. Ešte predtým sa ale Gene liečila z depresie v mnohých psychiatrických ústavoch. Pokúsila sa o samovraždu a prešla si aj liečbou elektrošokmi, o ktorej sa vyjadrovala veľmi negatívne, že vraj kvôli nej stratila veľkú časť spomienok. Zo sanatória v Kansase ju prepustili v roku 1958 a krátko na to prišiel na scénu už spomínaný W. Howard Lee, ktorý bol predtým ženatý s Hedy Lamar (ten Hollywood bol tuším vždy jeden veľký second hand). Zosobášili sa v roku 1960 a spolu boli až do jeho smrti, Gene sa už potom znova nevydala.

V šesťdesiatych rokoch už Gene veľmi nehrala, len sem-tam si odskočila natočiť nejaký ten film. Napríklad v roku 1962 to bol Advise and Content od Otta Premingera, ktorý v roku 1944 režíroval aj toľko omieľanú Lauru. Úplne poslednýkrát si ju diváci mohli pozrieť v televíznej minisérii Scruples v roku 1980. V roku 1986 ešte stihla na San Sebastian Film Festival v Španielsku získať ocenenie za celoživotné zásluhy, spolu s ňou sa rovnakej ceny dočkal aj Gregory Peck. V novembri 1991 Gene umrela, bolo to akurát 13 dní predtým, než by mala 71 rokov.

Jej herecké umenie bolo chválené, no okrem neho bol mimoriadne obdivovaným aj jej vzhľad. Obzvlášť sa spievali ódy na jej lícne kosti, zelené oči a zaujímavý pohľad (otec bol Ír, tak možno aj to urobilo svoje). Mne v niektorých filmoch a na niektorých fotkách pripomína Katherine Hepburn, inde zase Ritu Hayworth a inde vôbec nikoho. Každopádne sa mi zdá veľmi pekná (a tiež by som si chcela vedieť natočiť vlasy na štýl 40tych rokov, ale som na to kľavá), môžete posúdiť podľa fotiek nižšie. Alebo, keď už ju toľkokrát spomínam, rovno si pozrite tú Lauru.

V začiatkoch kariéry Gene zapôsobila na slávneho Howarda Hughesa. Aj to na ňu skúšal, ale jej rodina odjakživa disponovala bohatstvom, takže peniazmi ju dvakrát neočaril. Odmietla ho, no ostali kamaráti. Keď sa však Gene narodila postihnutá Daria, Hughes sa postaral o to, aby jej poskytli tú najlepšiu starostlivosť a tiež zacvakal všetky náklady.

Povedzme, že dvaja, pre Gene celkom významní, muži. S Kennedym to nevyšlo, no keď ho zvolili za prezidenta, poslala mu gratuláciu. Ako celoživotná republikánka ho však nevolila, hlas odovzdala Nixonovi.

S prvým manželom. Rodina nesúhlasila s tým, aby sa zaplietla s akýmsi kostymérom, takže s ním jednoducho utiekla.

S dcérou Tinou v Paríži v roku 1951

Už keď sa do Hollywoodu dostala, nebolo to úplne ružové. Problém s hlasom som už spomenula, na začiatku kariéry jej tiež bola vytknutá váha. Gene preto napísala o radu časopisu Harper's Bazaar, ktorý jej odporučil diétu. Tú následne dodržiavala 25 rokov.