Hviezdne nebo: Olivia de Havilland

pridal kiwi 28.7.2020 o 21:33

Herečka zomrela vo veku úctyhodných 104 rokov, posledné narodeniny oslávila prvého júla.

Dúfala som, že dlhšiu dobu sa tu nebudú musieť objavovať nekrológy, ale toto je predsa len trochu iný prípad. Naya Rivera, vnuk Elvisa Presleyho, či Kelly Preston boli stále dosť mladí, dokonca aj Ennio Moricone bol vo svojich 91 rokoch popri Olivii mlaďas. Olivia si požila dlho a pekne, umrela prirodzenou smrťou v Paríži, ktorý bol jej dlhoročným domovom. A preto ani táto pikoška nemusí byť smutná, ale skôr ju berte ako nejaké to ohliadnutie sa za Oliviinou kariérou. Predsa len, táto dáma bola poslednou žijúcou hviezdou hollywoodskej zlatej éry.

Olivia sa narodila v roku 1916 v Tokiu, jej rodičia boli Angličania: matka divadelná herečka, otec profesor angličtiny na tamojšej univerzite. Olivia neskôr často zdôrazňovala svoj pôvod, pretože v Hollywoode sa akosi uchytila teória, že je milé a pekné americké „dievča odvedľa“. V roku 1919 sa rodina do Kalifornie skutočne presťahovala, lebo Olivia a jej sestra Joan trpeli problémami s prieduškami a kalifornská klíma im mohla pomôcť. Odtiaľ sa teda vzala mylná predstava Olivie ako rodenej Američanky, ako však sama tvrdila: „Američanka som vôbec nebola“. Dokonca jej mama kládla veľký dôraz na to, aby si jej dcéry udržali správnu (teda britskú) angličtinu. Niekedy v tomto čase rodinu opustil otec Olivie a Joan, po čase si vzal za ženu svoju japonskú gazdinú. Dievčatá teda ostali s mamou, ktorá im dávala hodiny spevu a čítala s nimi Shakespearea. Asi tu niekde sa zrodila Oliviina láska k herectvu, na strednej v divadle hrala Alicu v krajine zázrakov. O dva roky hrala v ďalšom divadelnom predstavení, tentoraz to bol Shakespeare a jeho hra Sen noci svätojánskej. Tú sa rozhodli aj sfilmovať, takže Olivia sa od divadla dostala k filmu.

Rok 1933 a Olivia ako Alica v produkcii amatérskeho kalifornského divadla

Vo svete filmu pre Oliviu nastal prelom, keď ju obsadili do filmu Captain Blood, kde si zahrala s Errolom Flynnom. Chémia medzi nimi dobre fungovala, a Hollywood už vtedy vedel, čo s tým. Bolo to treba vyžmýkať, takže spolu natočili až osem filmov. Asi najznámejší z nich je The Adventures of Robin Hood, kde on hral Robina Hooda a ona jeho Marion. A nielenže je to najznámejší film týchto dvoch, tiež zohral dôležitú úlohu pri vývoji Oliviinej hereckej kariéry. Producent David O. Selznick ju totiž ako Marion videl a povedal si, že by sa hodila na úlohu Melanie z Gone with the Wind, teda Odviate vetrom. Netrvalo dlho a volal jej už aj režisér George Cukor s otázkou, či by o tú rolu mala záujem. Mala.

„Keď som prvýkrát čítala knihu, nevedela som sa s Melanie stotožniť. Ale v nádhernom scenári Sidneyho Howarda bola Melanie odrazu úplne iná postava. V knihe sme ju videli očami Scarlett, čo ju vykreslilo v negatívnom svetle. Publikum ju vo filme vidí vlastnými, nezaujatými očami. Vďaka novému scenáru sa mi páčila, obdivovala som ju, milovala som ju!"

Oliviu teda diváci ako Melanie uvideli, kvapla z toho aj nominácia na Oscara v kategórii „herečka vo vedľajšej úlohe“. Ostalo to ale naozaj len pri nominácii, sošku jej vyfúkla kolegyňa Hattie McDaniel, ktorá vo filme hrala Scarlettinu vychovávateľku. Prehra Oliviu zamrzela, dokonca si aj poplakala a teatrálne pomyslela, že Boh určite neexistuje, keď toto dopustil. Fňuk. Po dvoch týždňoch sa na to ale začala pozerať inak:

„Bola som nominovaná na najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe, ale to pre mňa nebola správna kategória. Moja úloha nebola vedľajšia. Tiež som bola hviezda toho filmu. Vedľajšia úloha bola len Davidovým ťahom v prospech Vivien. Rola Hattie bola skutočne vedľajšia a v tejto kategórii bola najlepšia. Navyše bolo úžasné, že vyhrala. Keď som pochopila tento systém, vôbec som sa už necítila zle. Koniec koncov, Boh skutočne existoval.“

V podstate to, o čom Olivia hovorila, platí dodnes. Niektoré herečky (a producenti) úmyselne tlačia do toho, aby boli nominované v určitých kategóriách, lebo tam budú mať väčšiu šancu zvíťaziť. Napríklad si nie som istá, či Viola Davis vo filme Fences a Alicia Vikander v Danish Girl skutočne hrali vedľajšie úlohy. Ja som ich vnímala ako hlavné. Napriek tomu obe vyhrali sošky v kategórii „herečka vo vedľajšej úlohe“. Podľa Olivie bola ona nominovaná do tejto kategórie preto, aby Vivian Leigh nemala konkurenciu v tej hlavnej kategórii (asi sa predpokladalo, že ak na herečku v hlavnej role nominujú dve z toho istého filmu, schválne dajú sošku herečke z filmu iného). Hattie McDaniel bola prvou černoškou, ktorá sa dočkala Oscara, takže kvôli tomu bola jej výhra úžasná a Olivia svoju prehru nejako prehryzla. Magazín Vanity Fair ale tvrdí, že práve po tomto odovzdávaní Oscarov si Olivia uvedomila, že filmový priemysel, a obzvlášť ten v Hollywoode, vie byť dosť krutý. A aj toto malo prispieť k tomu, že v roku 1950 zdvihla kotvy a odsťahovala sa do Paríža.

S Errolom Flynnom v Robinovi Hoodovi

Prvýkrát spolu vo filme Captain Blood. Neviem, čo so sebou Errol Flynn porobil v Robinovi Hoodovi, ale tu sa mi páči viac

Ako Melanie so Scarlett a Ashleym. Niekde tu začalo byť Scarlett (to je tá s tým väčším klobúkom, ak niekto nevidel film) jasné, že asi si ju Ashley predsa len nevezme

S Ashleym. Že som charakter, doprajem im jednu takú, kde sa medzi nich ešte nestihla nanominovať Scarlett

Tu zase ako Melanie s Rhettom Butlerom. Clark Gable sa ako Rhett mal v jednej scéne rozplakať, akurát vtedy sa veľmi nenosilo, aby chlap vo filme niečo také robil. Zasiahla Olivia, presvedčila ho, že tá scéna bez plaču nebude fungovať a pár sĺz sa nemusí báť vypustiť

Ešte predtým, než vymenila Hollywood za Paríž, stihla napraviť krivdu za Odviate vetrom a získala nie jednu, ale hneď dve zlaté sošky. Jedna bola za film To Each His Own (hrala matku, čo príšla o dieťa), druhá za The Heiress (tu si zahrala bohatú dedičku, ktorú Montgomery Clift možno chce len kvôli peniazom) – a obidve získala v kategórii „najlepšia herečka“, takže mohla byť spokojná. Jednak kvôli úspechu a jednak kvôli tomu, čo týmto úlohám predchádzalo. Olivia totiž patrila pod filmovú spoločnosť Warner Bros a v danej dobe filmové štúdia vo veľmi veľkej miere ovplyvňovali, čo „ich“ herci mohli hrať. Olivia mala pocit, že ju štúdio stále tlačí do tej istej polohy a neustále hrá postavy nezaujímavé a nudné, pri ktorých sa nemôže poriadne herecky predviesť. S Warner Bros mala podpísanú zmluvu na sedem rokov, no túto dobu jej začalo štúdio predlžovať ako trest za to, že niektoré úlohy odmietla. Olivia celú záležitosť pohnala na súd, ten jej dal za pravdu a vzniklo De Havilland Law, ktoré zmiernilo moc, ktorú filmové spoločnosti nad hercami mali. Olivia teda získala slobodu pri výbere hereckých úloh, o pár rokov neskôr Oscara, potom druhého a potom prišlo na rad presťahovanie sa do Francúzska.

Konečne oscarová

V 50tych rokoch nebolo zvykom, aby filmové hviezdy opúšťali Hollywood a to najmä, ak išlo o hviezdy americké (a Olivia takto bola vnímaná). Napriek tomu, že v roku 1941 získala americké občianstvo, sa sama za Američanku nepovažovala a zrejme aj preto jej nerobilo problém žiť v Európe. Vraj chcela žiť pri skutočných ľuďoch, skutočných budovách, kostoloch a chodiť po skutočných uličkách s mačacími hlavami. Zdalo sa jej, že niečo také sa dá jednoduchšie dosiahnuť v Európe ako v Amerike. Filmy si každých pár rokov odbehla natočiť, ale žiť do Hollywoodu sa už nevrátila.

Za spomienku stojí aj Oliviin osobný život, hoci čo-to som už načrtla. Bola dvakrát vydatá, s prvým manželom mala syna, s druhým dcéru. Ešte pred prvým manželstvom ju spájali s letcom a podnikateľom Howardom Hughesom, hercom Jamesom Stewartom, režisérom Johnom Hustonom a iskry lietali vraj aj medzi ňou a Errolom Flynnom, hoci z toho nakoniec kvôli jeho manželke nič nebolo. Errolom Flynnom sa tým pádom dá premostiť od romantických vzťahov k tým platonickým: Oliviinou dobrou kamarátkou bola herečka Bette Davis. Na prvý raz si do oka nepadli, ale spojila ich nešťastná láska. Obe boli v rovnakom čase zamilované do ženatých režisérov, Bette do Williama Wylera a Olivia do Johna Hustona. Vedeli, že z toho nič nebude, zistili, že majú niečo spoločné, a vzniklo priateľstvo, ktoré herečkám vydržalo až do smrti Bette.

V téme osobný život sa nedá nespomenúť rivalita medzi Oliviou a jej mladšou sestrou, herečkou Joan Fontaine. Olivia tvrdila, že v detstve mávali dobrý s Joan dobrý vzťah, jej sestra si to však pamätala akosi inak, vraj si nemôže vybaviť ani jeden milý skutok od Olivie. Na to si síce spomenúť nevedela, ale vedela, že chce to, čo má jej sestra. Hereckú kariéru. Tá sa jej aj podarila získať, hrala napríklad hlavnú postavu vo filme Rebecca, Janu Eyrovú v rovnomennom filme, a vyhrala Oscara za svoju úlohu v Hitchcockovom Suspicion. Ak sa nemýlim, je jediná, kto vyhral za herecký výkon vo filme od Hitchcocka. Joan víťazstvo považovala za satisfakciu, lebo Olivia začala hrať ako prvá a ona ju aj tak dokázala s Oscarom predbehnúť. Okrem toho mala pocit, že Olivia jej obľúbenkyňa jej mamy, keďže mohla používať vlastné priezvisko. Joan to nechceli dovoliť, vraj predsa nebudú v Hollywoode dve herečky s priezviskom de Havilland (bratia Affleckovci sa s týmto problémom nevedia stotožniť), nech teda začne používať nejaké iné. Fontain bolo priezvisko druhého manžela jej mamy, takže preto táto voľba. Keď napriek tomuto všetkému získala zlatú sošku skôr ako Olivia, tešila sa, a dávala to aj patrične najavo. Možno aj preto Olivia od sestry neprijala gratuláciu, keď o pár rokov neskôr získala Oscara ona. A ešte to mohlo byť aj preto, že Joan v nejakom rozhovore urazila Oliviinho manžela. Päť rokov po oscarovom incidente sa Joan s Oliviou nerozprávali, potom sa udobrili, a potom znova pohádali, keď sa nevedeli dohodnúť na postupe liečby chorej mamy. Joan ich vzťah opísala takto: „Vydala som sa prvá, vyhrala som Oscara pred Oliviou a ak zomriem prvá, určite bude rozčúlená, že ešte aj v tom som ju predbehla.“ Joan sestru naozaj predbehla, zomrela v roku 2013.

V rozhovore z roku 2015 Olivia priznala, že film Odviate vetrom si stále raz za čas pozrie, lebo tak môže vidieť bývalých kolegov. Vraj sa pri tom necíti melancholicky, ale šťastne, že ich vidí mladých a plných života a považuje to za príjemné stretnutie s nimi. Tak možno sa teraz opäť stretávajú, len v trochu inom štýle.

Olivia ako mladica

Banány nemám rada, ale tá blúzka sa mi celkom páči

S prvým manželom, svadba v roku 1946

So synom Benjaminom

S druhým manželom a dcérou Gisele v roku 1956

So sestrou, vo vzácnych momentoch, keď nechcela jedna druhú prizabiť

Len tu by ju možno Olivia rada aspoň tak slabo priškrtila

Už trošku staršia

S kamoškou Bette Davis vo filme Hush...Hush, Sweet Charlotte. O konflikte Bette a herečky Joan Crawford vznikol seriál Feud, v ktorom vystupovala aj Olivia (hrala ju Catherine Zeta Jones). Skutočnej Olivii sa to vôbec nepáčilo, stanicu FX žalovala, tvrdila, že jej do úst vložili nepravdivé slová a zle situáciu vykreslili. Vraj Olivia nešíri klebety o ostatných hercoch, lenže seriál sa točil okolo konfliktu dvoch herečiek a Olivia tam bola ako kamarátka jednej z nich. V seriáli až tak nevinne teda nevyzerala a na margo problémov ostatných sa vyjadrovala až-až. Tvorcovia seriálu sa ale obhajovali tým, že to nie je dokument, tak môžu Oliviu vykresliť ako len chcú. Kalifornský súd im dal za pravdu, darmo sa Olivia sťažovala a odvolávala.

A tu sú Bette a Olivia v jednom z prvých filmov, ktoré spolu natočili. Volal sa In This Our Life, hrali tam sestry a ako bolo pre Bette zvykom, ona bola tá väčšia mrcha. Práve pri nakrúcaní tohto filmu im vraj došlo, že im to s tými ženatými režisérmi nevyjde, a spriatelili sa.

A ešte o niečo staršia

Na odovzdávaní Oscarov v roku 2003

RIP

Niečo vtipnejšie na záver - nadávajúca Olivia pri pokazených záberoch. Celkom sranda tieto videá, štýl hrania je už dnes iný, ale reakcie na dovrzanie scén ostávajú rovnaké